Temný Rytier – Recenzia

Úvodom chcem čitateľom oznámiť, že väčšinu recenzií píšem už nejaký ten mesiac pre filmový portál MovieMania.sk, tu sa budú objavovať iba sporadicky, chcem sa hlavne venovať aktuálnym filmovým správam a zaujímavostiam zo sveta filmu…

Tak sme sa konečne dočkali premiéry najočakávanejšieho filmu roka. Masívna reklamná kampaň, ktorá nové pokračovanie Batmana sprevádzala, sa nedala prehliadnuť a len veľmi málo ľudí o tomto projekte nevedelo. Následne na to prišla nešťastná smrť Heatha Ledgera, ktorá samotný film ešte viac zmedializovala, keďže ide o jeho poslednú rolu. Režisér Christopher Nolan už potvrdil, že s Batmanom to vie, očakávania médií boli vysoké. No a po slávnostných premiérach a novinárskych premietaniach bolo jasné, že Temný Rytier sa stane trhákom, čo neskôr potrvrdili aj samotné výsledky z Americkej Box Office a reakcie kritikov aj divákov (viď tento starší článok). Je Dark Knight naozaj hodný prvého miesta v rebríčku najlepších filmov všetkých čias na IMDB? Zaslúži si naozaj stopercentné hodnotenie? Odpoveď nie je taká jednoduchá, ako sa zdá. Poďme na to však po poriadku.

Ďalší z príbehov netopierieho muža nadväzuje na predchádzajúci diel, zaoberá sa teda jeho súbojom s novým členom (a neskôr aj lídrom) podsvetia Gothamu – záhadného Jokera. Je vám to povedomé? Áno – dej zľahka pripomína úplne prvý Batmanov film, natočený už v roku 1989 Timom Burtonom. A o to presne ide – fanúšikovia pôvodnej série z dielne Tima Burtona budú na pokraji dilemy – považovať Temného Rytiera iba za akýsi vzdialený klon Burtonovho diela, alebo za veľmi originálny film? Presne takýmto rozhodovaním som prechádzal aj ja. Prvé dva filmy (Batman, Batman Returns) boli pre mňa jednoducho posvätné, považoval som ich za bezchybné a najlepšie, dokonca ešte aj po tom, ako Nolan reštartoval sériu odznova snímkom Batman Begins. Páčilo sa mi temné prostredie Gothamu, niekedy až psychopatické postavy a samozrejme aj hudba Dannyho Elfmana, ktorá dokonale dopĺňala vizuálny zážitok. No a včera som s veľkými očakávaniami navštívil kino a musím uznať, že Nolan stavil na dobrú kartu. Pravda ale je, že na rozdiel od väčšiny divákov ale film nepovažujem za dokonalý. Dôvodov mám hneď niekoľko.

Zaprvé, dej sa mi zdal príliš prekombinovaný. Nedovolím si tvrdiť, že bol zlý, prípadne, že niekde riadne pokuľhával, ale predsa len svoje chybičky mal a v určitých fázach pôsobil trocha zmäteným dojmom. Film by sa podľa mňa zaobišiel aj bez Harveyho Denta / TwoFace, mohol byť o 20 minút kratší a vôbec by mu to neuškodilo, prípadne bez ruskej baletky, ktorá sa v istom momente nečakane zjavila a o pár chvíľ sa z deju bez stopy vytratila. Vďaka Burtonovmu vplyvu na mňa sa mi nepáčilo ani prevedenie Gothamu – chýbala tam tá ponurá nálada, stačí si spomenúť na záver pôvodného Batmana, kde budovy v niektorých momentoch až naháňali strach. Avšak zvyšok filmu pôsobil celkom celistvo, jednoznačne je to vysoký nadpriemer.

No a dostávame sa k hercom a ich výkonom. No. Mohol by som to charakterizovať aj jednou vetou – výkon Heatha Ledgera si zaslúži Oscara. A prečo som nezačal samotným Batmanom? Pretože postava Jokera jednoducho tak zatienila všetky ostatné vo filme, že pri pozeraní som sa fakt najviac tešil na scény práve s ním. Batman mi pripadal skoro ako štatista, hoci Christian Bale vôbec nepodal zlý výkon. Perfektne sa do svojích postáv vžili aj Gary Odlman, Michael Caine a Aaron Eckhart, avšak Ledger triumfuje vždy. Hoci by som ako fanúšik pôvodnej série mohol tvrdiť, že Ledger iba skopíroval Jacka Nicholsona, nebola by to celkom pravda. Niektoré z čŕt, ktorými sa Ledger inšpiroval u Nicholsonovho Jokera, sa nedajú prehliadnuť (prechádzanie jazykom po vnútri pier počas rozprávania, prípadne kultová hláška „Why so serious?“), mnohými vecami postavu ale doplnil a priviedol ju priamo k dokonalosti. Ledgerov Joker je absolútne nepredvídateľným zloduchom, ktorý ma riadne sarkastický zmysel pre humor a nemá žiaden cieľ okrem páchania zla. V histórii filmových zloduchov by sa jednoznačne vyšplhal na popredné priečky, možno dokonca aj na tú najvyššiu, kde sedí Darth Vader (podľa iných zasa Hannibal Lecter). Takže poprosím Oscara pre Heatha Ledgera, Joker je jednoducho skvelý.

Ku kamere a strihusa bližšie vyjadrovať nebudem, týmto dvom aspektom nie je čo vytknúť, spolupráca Nolana s kameramanom Wallym Pfisterom (ktorý ma na konte slušnú zbierku úspešných filmov) fungovala zjavne ako švajčiarske hodinky, jedným slovom dokonalosť.

Hudba k Temnému Rytierovi bola skomponované hneď dvomi skvelými skladateľmi – Jamesom Newtonom Howardom (7x nominovaný na Oscara) a Hansom Zimmerom (vyhral Oscara za score k filmu Leví Kráľ, plus 5 nominácií). Predpokladám, že obaja si zasa pripíšu na konto po jednej nominácii, hudba je jednoducho geniálna. Striedanie temných a agresívnych častí pomalými a jemnými pasážami dáva dokopy výnimočný celok, ako príklad uvediem perfektné prelínanie skladieb Harvey TwoFace, Aggressive Expansion, Always A Catch a Blood On My Hands. Ja osobne mam najradšej práve spomínané Harvey TwoFace a Blood On My Hands, prípadne aj Like A Dog Chasing Cars. Jednoducho ak má niekto rád filmovú hudbu, v tomto prípade si príde na svoje. Priznám sa, že toto score som mal napočúvané už pár týždňov pred premiérou (last.fm mi ukazuje, že som z neho počul 300 skladieb), takže v kine som sa niekedy sústredil na to, ako dopĺňa obraz – verte mi, je to jedno z najlepších diel z filmovej hudby.

Ako to uzavrieť. Temný Rytier na mňa zapôsobil presne tak, ako som očakával. Teda ako výborný film s niektorými malými neduhmi, ktoré by som ignoroval, keby som nebol takým fanúšikom Tima Burtona a jeho prvých dvoch častí. Avšak aj napriek nim je Dark Knight dôkazom, že aj komixový film môže patriť k tomu najlepšiemu, čo na striebornom plátne môžete vidieť. Mnohí ho považujú za absolútny vrchol, čo dokazujú aj výsledky na IMDB, ja však do tejto skupiny nepatrím. Na filmovom serveri Moviemania.sk som prednedávnom recenzoval animák Wall*E, ktorý pre mňa aj naďalej zostáva najlepším filmom tohto roka, aj v prípade odovzdávania Cien Akadémie budem držať palce práve jemu, hoci je možné, že Dark Knight vyhrá Oscara za najlepší film a Wall*E za najlepší animák (v každom prípade, bol by som za to, keby sa Wall*E mohol uchádzať aj o cenu za najlepší film). V prípade hudby k filmu by som sa asi tiež priklonil k Wall*E, to je všetko aj subjektívny a osobný názor. Dark Knight je film, ktorý nik nesmie prepásť, jednoznačne sa zaradí do skupiny najvýznamnejších produktov kinematografie. Hodnotím na 4.5 z 5. EnJoY.

Reklamy

Jedna odpoveď to “Temný Rytier – Recenzia”

  1. tie batmanovske pribehy ma nejak nechytili

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: