Archív pre september, 2008

Filmové plány Johnnyho Deppa u Disneyho

Posted in Aktuálne filmové správy with tags , , , , on 26/09/2008 by seth82

Štúdio Walt Disney včera usporiadalo masívnu tlačovú konferenciu v Hollywoodskom kine Kodak Theatre, aby oznámilo svoje filmové plány do budúcna. Novinky oznamoval sám vedúci štúdia Dick Cook.
Stredobodom pozornosti sa stala účasť Johnnyho Deppa až v troch plánovaných snímkoch. Vráti sa ako kapitán Jack Sparrow vo štvrtom pokračovaní série Blockbusterov Piráti Z Karibiku, čaká ho ďalšia spolupráca s režisérom Timom Burtonom na filme Alica V Krajine Zázrakov, kde si zahrá úlohu Klobúčnika, no a na záver asi najväčšie prekvapenie – objaví sa aj vo filmovom spracovaní westernového komixu Lone Ranger (o ktorom som už dávnejšie písal TU). Čo je však zaujímavé, v spomínanom snímku ho neuvidíme v hlavnej úlohe, namiesto nej si zahrá indiána Tonta, ktorý Lone Rangerovi v úvode pomôže. Niektorí sa domnievajú, že táto postava by mala pripadnúť niekomu s indiánskou krvou, avšak Depp indiánske korene má (jeho stará mama bola z kmeňa Cherokee), okrem toho v role indiána sme ho mohli vidieť už vo filme The Brave, ktorý aj sám režíroval. Takže už len zostáva hádať, kto dostane spomínanú hlavnú úlohu, podľa Empire však postava Tonta dostane vďaka prítomnosti Deppa viac priestoru ako v pôvodnom komixe.
Čo sa týka časovej hierarchie, celá táto filmová šnúra sa začne realizovať o pár mesiacov, kedy má Burton začať natáčanie Alice V Krajine Zázrakov. Samotný Lone Ranger je zatiaľ plánovaný na rok 2010, čo je vcelku zaujímavé, pretože v ten istý rok má mať premiéru aj film The Green Hornet, ktorý je vlastne prasynovcom Lone Rangera. No a čo sa týka štvrtej časti Pirátov Z Karibiku, jej produkcia je ešte len v počiatočnom štádiu, takže Deppa v úlohe Jacka Sparrowa uvidíme ako posledného.

Shane Black je späť na scéne

Posted in Aktuálne filmové správy with tags , , , on 25/09/2008 by seth82

Filmovým fanúšikom Shanea Blacka netreba nejako obzvlášť predstavovať, pre nezasvätených iba spomeniem, že patrí medzi priekopníkov akčného filmu v Hollywoode a má scenáristicky na svedomí celú sériu Nebezpečná Zbraň (momentálne sa pracuje na jej piatom pokračovaní), filmy Posledný Skaut, Posledný Akčný Hrdina, alebo aj Dlhý Bozk Na Dobrú Noc. Okrem toho pôsobil aj ako herec, zahral si napríklad v Robocopovi a Predátorovi a v roku 2005 prekvapil filmový svet akčnou krimi komédiou Kiss Kiss, Bang Bang, ktorú sám vo svojom debute režíroval. No a po troch rokoch sa do režisérskej stoličky zasa vráti, na všeobecné prekvapenie však nebude točiť podľa vlastného scenára – rozhodol sa pre ďalší akčný film Cold Warrior, ktorého scenár napísal Chuck Mondry.

Dej by mal opisovať snahu bývalého špióna v Rusku a jeho mladého kolegu o nastolenie poriadku v krajine, ktorá je ohrozená teroristickými útokmi zo strany Ruska (žeby návrat k tematike Studenej Vojny?). Black je známy integrovaním (väčšinou) čierneho humoru do svojich filmov, akcie bolo v každom z nich viac ako dosť. Cold Warrior bude produkovaný a distribuovaný štúdiom Universal, vzhľadom na vynikajúcu Blackovu povesť dá štúdio natáčaniu zelenú pravdepodobne vo veľmi krátkom čase. Takže sa môžeme tešiť na ďalší klasický akčný trhák.  

Bekmambetov natočí Mobyho Dicka

Posted in Aktuálne filmové správy with tags , on 25/09/2008 by seth82

Knižná klasika Anglickej literatúry od spisovateľa Hermana Melvilla bola v minulosti sfilmovaná už niekoľko krát. V dnešnej dobe však filmový priemysel rastie a režiséri sa chytajú každej potenciálne úspešnej predlohy, Rusko-Kazašský režisér Timur Bekmambetov nie je výnimkou. V Hollywoode sa preslávil svojou upírskou sériou Denná Hliadka a Nočná Hliadka a nedávno aj čistokrvným akčným filmom Wanted. Tentokrát sa však vybral inou cestou a rozhodol sa znova priniesť bielu veľrybu Mobyho Dicka na strieborné plátna. Pre tých, ktorí spali na hodinách literatúry – ide o príbeh rozprávaný námorníkom Ismaelom, ktorý opisuje hon kapitána Ahaba za jeho životným cieľom – vražednou bielou veľrybou s menom Moby Dick.

Pohľad na príbeh z pohľadu tretej osoby zrejme Bekmambetov vypustí, Ahab bude vykreslený viac ako charizmatický vodca, než ako posadnutý kapitán. Film má byť akčným-dobrodružným snímkom prešpikovaným digitálnymi efektmi. Bekmambetov momentálne pracuje na pokračovaní spomínaného Wanted, Moby Dick príde zrejme až neskôr.

(Ne)Diskriminácia Rómov na Slovensku

Posted in Kritika (Nefilmová) with tags on 18/09/2008 by seth82

Na úvod chcem poznamenať, že týchto 1600 slov je viac-menej reakciou na (často) zdeformované informácie o Rómoch (alebo aj Cigánoch), s ktorými som sa mal možnosť v poslednom čase stretnúť na Internete alebo v televíziách. Hoci viem, že nie všetci sú rovnakí a poniektorí sa zaradili do civilizovanej spoločnosti (niektorí sú zasa na dobrej ceste), ale žiaľ drvivá časť z nich sa touto vlastnosťou popýšiť nemôže.
Článok je samozrejme subjektívnym pohľadom mňa ako občana na situáciu. Ak si mimovládne (a aj vládne) organizácie môžu dovoliť uverejňovať svoje subjektívne pohľady na situáciu Rómov a prezentovať ich verejnosti (v niektorých prípadoch aj na vyššej politickej úrovni) skoro ako všeobecnú pravdu, takýto alebo podobný postoj si môžem dovoliť aj ja – teda občan, ktorý mal za tie roky života dostatok skúseností so spomínaným etnikom.
Dlho som rozmýšľal, ako svoj názor odprezentujem, rozhodol som sa použiť zopár základných bodov, ktoré ma oslovili a ku ktorým si dovolím prejaviť troška kritiky. V podstate ide o môj pohľad na všetky tie druhy „diskriminácie“ prezentované každú chvíľu v nejakom médiu, ktoré sú však v drvivej väčšine prípadov veľmi ďaleko od skutočnej situácie a reality.

Začal by som mojou nedávnou návštevou nemocnice v Krompachoch. Po začatí návštevných hodín sa odvšadiaľ vyrojili Rómovia, obsadili všetky lavičky v parku, ktorý sa nachádza v areáli nemocnice. Prišli navštíviť svojich príbuzných, ktorí sa tam liečili. Začal som sa nad tým zamýšľať a dospel som k otázke: Kto im vlastne platí za zdravotnú starostlivosť, keďže drvivá väčšina z nich nepracuje a neodvádza do štátnej pokladnice a do poisťovní ani korunu? Samozrejme, platí im to istotne štát. Hlavne, že na parkovisku pred nemocnicou stáli autá všemožných zahraničných značiek patriace práve Rómom, ktorí prišli na návštevy. Je to dosť hnusná myšlienka, že sa im dostáva rovnakej starostlivosti ako napríklad môjmu dedovi, ktorý celý život tvrdo pracoval. Samozrejme, sú diskriminovaní…

No a prejdem k bodu 2, ktorý som už nepriamo spomenul aj vyššie a tým je neúmerný počet automobilov vo vlastníctve sociálne slabej skupiny, ktorá je odkázaná na pomoc od štátu. Za hodinu premávania sa po cestách v našom okrese som stretol asi 30 áut plných našich Rómskych spoluobčanov. Kedysi bývalo ich tradičným autom Lada, prípadne Škodovka, časy sa asi ale zjavne zmenili – k lepšiemu. Napočítal som asi 5 vozidiel Volkswagen Passat (nie najnovšie modely, ale predsa), 2x Volkswagen Golf, 2x BMW a ďalšiu kopu Oplov, Škodoviek (samozrejme, ‘vytunené’ Octavie, Felicie a jeden Superb) a iných značiek, polovica z nich mala anglické štátne poznávacie značky. To ma priviedlo do pomykova a v mysli sa mi vyrojilo hneď niekoľko otázok:
Za prvé – neverím, že všetci Rómovia, ktorí vlastnia auto so slovenskou ŠPZ, majú tak výnosné zamestnanie, aby si ho mohli dovoliť kúpiť, takže je veľmi otázne, odkiaľ na to vlastne peniaze zohnali (v prípade auta s anglickou ŠPZ je finančná otázka samozrejme irelevantná). Ak však Róm vlastní auto, nemá mu byť pozastavené vyplácanie sociálnych dávok? Odkiaľ v dnešnej dobe, kedy liter benzínu stojí v priemere 44 korún, berú peniaze na nákup pohonných hmôt? Ako je možné, že sociálne dávky poberajú (neverím, že obaja členovia prípadnej rodinky sú riadne zamestnaní, skepsa voči Rómom, skúsenosti s nimi mi to nedovoľujú), hoci vlastnia motorové vozidlo, ktoré je považované za nadštandard? Viem, že existujú kadejaké prieťahy, vraj majú autá napísané na starých rodičov, ktorí poberajú už dôchodok a ich sociálne dávky nie sú ohrozené. Prečo sa však Rómovia pri každej príležitosti na televíznych obrazovkách našich sťažujú na svoju zlú finančnú situáciu, že nemajú dostatok peňazí na jedlo a ostatne základné (hygienické, HA HA) potreby? Ak majú prostriedky na kúpu a používanie motorového vozidla, istotne na tom nie sú až tak zle.
dve autá, to čierne s anglickou ŠPZ

Ďalšia divná vec je používanie motorových vozidiel s pravostranným riadením – ja osobne neverím, že jedinci vlastniaci takéto vozidlo si v Anglicku platia každý rok poctivo poistenie. Proste sa mi to nechce veriť, keďže za obyčajný malý 5-ročný trojdverový Citroen sa platí ročne zhruba 600 libier, čo je v prepočte asi 23000 Sk. Keďže Rómovi ako občanovi EÚ by istotne vycálovali celkom pekný príplatok (plus VW Passat alebo BMW sú vozidlá vyššej triedy ako spomínaný malý Citroen), verím tomu, že ročná poistná suma by presiahla aj 1000 libier, čo je v prepočte asi 36000 Sk. Fakt veľmi ťažko uveriteľné, že by si toto niekto z nich poctivo platil. No a keďže si poistenie neplatia, čo sa stane v prípade, keď spôsobia dopravnú nehodu? Kto zaplatí škodu majiteľovi, ktorý bude mať to šťastie a dostane sa do kolízie s takýmto autom? Nuž ale, kto je teda diskriminovaný?

Priamu spojitosť s predchádzajúcim problémom majú vodičské preukazy. Je všeobecne známe, že drvivá väčšina našich Rómskych spoluobčanov nemá ukončené ani len základné školské vzdelanie. Kopa z nich sa na to vykašle, pretože nemajú už zamlada žiadnu inšpiráciu na vzdelanie od vlastných rodičov (veď načo aj, štát ich uživí, prečo by mali čas tráviť práve v škole, keď namiesto toho môžu posedávať pred domom). Ako je teda možné, že jedinec, ktorý nemá dostatok schopností na úspešné prejdenie zopár ročníkov základnej školy, dokáže bez problémov spraviť testy na vodičský preukaz? Keď na pochopenie prechodu na Euro potrebujú bábkové divadlo? Tieto veci si nevymýšľam, ako príklad uvediem príhodu, ktorá sa mi stala približne pred dvoma mesiacmi. Vybral som sa vtedy na návštevu očnej lekárky, prechádzal som okolo jedného z nemocničných blokov a zbadal som dve autá s anglickou ŠPZ. Samozrejme, po predchádzajúcich skúsenostiach som hneď vedel, o čo ide, pokrútil som iba hlavou a pobral som sa do čakárne, kde som vlastníkov vozidla samozrejme stretol a to v celkom hojnom počte. Netrpezlivosť spôsobená dlhým čakaním ich však prinútila spýtať sa sestričky na svoje poradové číslo, tá im ho napísala na papierik a vtedy prišiel moment, ktorý ma dojal – róm vkusne odetý do šustiakov s tromi pásikmi a teniskami Nike na nohách nevedel totiž číslo vôbec identifikovať a preto sa spýtal, že kedy približne bude práve on (alebo člen jeho klanu) na rade. Proste si nevedel prečítať číslo, nemal predstavy, čo ten znak znamená. Na moje obrovské prekvapenie po očividne uspokojivej odpovedi sestry sa família pobrala preč a ktože si sadol za volant? Áno – hádate správne – spomínaný elegán. Ako sa dostal k vodičskému preukazu, keď nevie rozoznať základné číslovky? Ako spravil spomínané testy a ako dokáže sledovať dopravné značenie na cestách? Samozrejme, sú „diskriminovaní“ – až do takej miery, že si vlastne môžu robiť, čo sa im zachce.

chudobní Rómovia s Octaviou

Predposledný príbeh:
V úvode mojej letnej dovolenky na Slovensku si robil nákup v lokálnom maloobchode CoOp. Pobehal som medzi regálmi, vzal som, čo som potreboval a zamieril som ku pokladni. Vtom do predajne vošlo zopár Rómov a začali si obzerať časť, kde sú umiestnené minerálne vody a nealkoholické nápoje. Nad (alebo pod) každým výrobkom bola samozrejme umiestnená cenovka s názvom výrobku a jeho duálnou cenou. Rómovia však samozrejme začali špekulovať a predavačku, ktorá mimochodom pri pokladni blokovala nákup iného zákazníka, začali ostreľovať nahlúplymi otázkami ohľadom cien rôznych sýtených vôd. Trvalo to celkom slušnú dobu, pokým im odpovedala na každý dotaz. Keď som sa dostal na rad pri pokladni, spýtal som sa jej, prečo im nepovedala, aby si to prečítali na cenovke – odpoveď znela, že už im to párkrát povedali, ale že Rómovia na predavačky nervózne vyleteli, že načo tam potom sú, keď im nechcú povedať cenu. Spomínaní jedinci samozrejme pár minút neskôr opúšťali predajňu s fľašami piva a cigaretami. Je to to, na čo tak súrne potrebujú peniaze? Povedal by som, že ak nemajú dostatok financií na stravu, alkoholické nápoje a cigarety by si mohli odpustiť.

No a na záver ešte spomeniem niekoľko ďalších bodov, ktoré sa mi nechcelo rozpisovať:

stavanie domov bez stavebného povolenia a bez odkúpenia pozemkov. Z fotiek je jasne vidieť, že ich situácia nie je zjavne až taká zlá a domčeky rastú ako huby po daždi.
Satelitná anténa skoro na každom dome, ak poberajú sociálne dávky (a nemajú peniaze na stravu atď.), nepovažuje sa to za nadštandardné vybavenie a nemalo by byť vyplácanie sociálnych dávok taktiež zastavené?
Vyššie spomenutý bod platí aj pre paušály a mobilné telefóny s viazanosťou. Vďaka jednému z mojich známych viem, že veľké množstvo Rómov paušál má (najobľúbenejšou značkou je Nokia).
Nelegálna ťažba dreva, neraz aj v zákonom chránených oblastiach (Letanovský Mlyn), nik im aj tak nič nespraví.
Za rasistické poznámky sú považované iba tie zo strany väčšiny, menšina si môže hovoriť, čo sa jej len zachce.

Bez povolenia, samozrejme neexistujú

Dianie na Slovensku mi krásne naznačuje, ako sú zákony šité na mieru menšine, ktorá je (zväčša) neproduktívna a vôbec ničím pozitívnym neprispieva k zlepšovaniu situácie v našom štáte. Skôr naopak. Jej členovia totiž z akéhosi dôvodu očakávajú, že aj napriek ich častému zvýhodňovaniu štátom (teda nami), štedrej sociálnej podpore a rôznym projektom (do ktorých ako do bezdodnej studne prispieva financiami Európska Únia), bude práve nerómska väčšina riešiť ich problémy a bude rešpektovať všetky ich výstrelky (či už legálne alebo nelegálne) bez mihnutia oka. Už nespočetné množstvo krát bola snaha z rôznych strán riešiť problematiku Rómov, ja osobne si však myslím, že svoj osud a budúcnosť majú už dnes v rukách iba oni sami a štát, Eurofondy a všelijaké organizácie už spravili všetko, čo bolo v ich silách. Pomoci bolo viac ako dosť, domčeky zadarmo, finančné injekcie, kadejaké projekty už poskytnuté boli, nič viac sa už robiť nedá. Zároveň pozdravujem členov a sympatizantov organizácií Ľudia Proti Rasizmu a Amnesty International, ktorí Rómov všemožnými spôsobmi stavajú do pozície obetných baránkov, očividne bez bližšej znalosti problematiky (a hlavne dlhodobého osobného kontaktu so spomínanou menšinou). Diskriminovaní sme práve my, nie oni.

(ospravedlňte zlú kvalitu fotiek, boli robené telefónom v obci Bystrany, kde je dosť nebezpečné zastaviť auto
a vytasiť zrkadlovku…)

 

chudobní Rómovia majú takéto baraky…

Nindža Korytnačky znova vo filme

Posted in Aktuálne filmové správy with tags , on 04/09/2008 by seth82

Nindža Korytnačky v 90-tych rokoch taktpovediac ovládli svet. Seriálové a komixové šialenstvo bolo viditeľné na každom kroku, v reklamách, na obaloch zo sladkostí, proste všade. V roku 1990 sa na Striebornom plátne objavil aj film, ktorý mal dve ďalšie pokračovania. Po čase však nadšenie vyprchalo a na štyri korytnačky na čele s Majstrom Splinterom sa viac-menej zabudlo. Minulý rok však priniesol zmenu spoločne s animovaným (CGI) celovečerným filmom TNMT (teda z Anglického Teenage Ninja Mutant Turtles), ktorý oživil potenciál kedysi dávneho hitu. No a úspech bol samozrejme podnetom pre tvorcu Korytnačiek Kevina Eastmana, aby znova začal uvažovať o ďalšom príbehu mutantov. Potvrdil, že pôvodne sa plánovalo pokračovanie spomínaného animáku, avšak jeho úspech ho znova priviedol k hranému filmu, o ktorom bude rokovať so štúdiom Warner Brothers. Povráva sa, že nový film by sa mal vrátiť k úplným začiatkom, predstaviť Shreddera a aj zrod samotných Korytnačiek, režisérom by mal byť znova Steve Barron, ktorý do kín priniesol aj prvý film. Projekt by mal byť temnejší, niečo v štýle Dark Knighta, takže sa hádam máme na čo tešiť.

Stephen Sommers režíruje Tarzana

Posted in Aktuálne filmové správy with tags , , on 03/09/2008 by seth82

Tarzan sa na Striebornom plátne objavil už nespočetne veľa krát, naposledy v roku 1999. Už minulý rok sa ale objavili prvé správy o ďalšom jeho spracovaní, tentokrát v réžii Guillerma Del Tora (Pan’s Labyrinth, Hellboy). Ten však kvôli práci na Hobbitovi od projektu odstúpil, producent Jerry Weintraub (bývalý vedúci štúdia United Artists) ho však tlačil naďalej bližšie k jeho realizácii a včera oficiálne oznámil aj nového režiséra – je ním Stephen Sommers, tvorca prvých dvoch častí Múmie a Vana Helsinga.
Takže Sommers sa hneď po ukončení práce na projekte J.I.Joe dá dokopy so scenáristom Stuartom Beattiem (Piráti Karibiku) a napíše spoločne s ním nový Tarzanov príbeh. Bližšie detaily ešte nie sú známe, filmové magazíny sa dohadujú, či budú Sommers a Beattie nasledovať príbeh Edgara Ricea Burroughsa, alebo ho čiastočne zmenia. Dúfajme, že Sommers sa po Van Helsingovi dostáva späť do formy a (nielen) literárnu klasiku nepokazí.