James Bond : Quantum Of Solace – Recenzia

Skoro presne pred dvoma rokmi sa režisérovi Martinovi Campbellovi podarilo majstrovským spôsobom oživiť jednu z najznámejších filmových akčných sérií – tú o Jamesovi Bondovi. Po Pierceovi Brosnanovi nám bol v hlavnej role agenta 007 predstavený Daniel Craig. Hoci už dlhú dobu pred samotnou premiérou istá skupina ľudí zatracovala Campbella aj Craiga a projektu predpovedala debakel, opak sa stal pravdou a po dlhých rokoch sa konečne na plátnach objavil objavil film, ktorý mal charizmu a nevyzeral ako dvojhodinový videoklip, prípadne reklama na niektoré luxusné výrobky. Keďže úspech bol veľký, ďalšie pokračovanie série bolo tým pádom zaistené. Campbell sa však vybral iným smerom a s Bondovkami sa rozlúčil, najnovší príbeh agenta Jeho Veličenstva tentokrát režíroval Marc Foster.

 

Foster je známy všeličím, iba nie akčnými blockbustermi. Preslávil sa hlavne svojimi drámami Finding Neverland (slovenský nasprostastý preklad „Hľadanie Krajiny-Nekrajiny“), prípadne minulý rok potešil kritikov Kite Runnerom (Majster Šarkanov). Nikto by nebol povedal, že sa v oblasti filmov plných adrenalínu usadí tak jednoducho a hlavne majestátne. Áno – narážam na Quantum Of Solace – dielo, ktoré podľa môjho skromného názoru akciou prekonalo aj Campbellovho predchodcu, teda Casino Royale. Hneď úvodná scéna bola akčnejšia, ako by priemerný divák na začiatku filmu očakával, skvele spracovaná automobilová naháňačka naznačovala, že sa obecenstvo má v najbližších 106 minútach fakt na čo tešiť. Foster nezaháľal, ale zároveň ani (v drvivej väčšine prípadov) nepreháňal – bitky, konflikty, naháňačky – všetko vyzeralo realisticky a hlavne poriadne dynamicky. Česť kameramanom, ktorí síce zamestnali aj moju nie veľmi obľúbenú „akčnú“ kameru, ktorá sa v istých momentoch riadne natriasa, avšak dávali si pozor, takže obraz nikdy nebol tak mihotavý, aby ste ho nedokázali bez problémov sledovať.

 

Samotný dej veľmi rozoberať nechcem, bola by škoda niečo prezrádzať. Upozorním však, že film už od prvého momentu nadväzuje na Casino Royale, takže bez jeho zhliadnutia bude väčšina divákov riadne bezradná a nebude chápať niektorým súvislostiam. Príbeh je kvalitný, s pomerne vysokým množstvom zvratov a prekvapení. Ničím nezaostáva za svojím predchodcom a samozrejme viacnásobne prekonáva kvalitou staršie Bondovky.

 

Herecké obsadenie stojí a padá na Danielovi Craigovi. Rola Bonda mu ako keby bola ušitá na mieru, nie je nesmrteľný,  má svoje muchy a hlavne množstvo cynického humoru a chladných poznámok na rozdávanie. Jeho protipólom je záhadná Camille, ktorú si zahrala Ukrajinská kráska Olga Kurylenko (Max Payne, Hitman). Po Campbellovi aj Foster vybral do jednej z hlavných úloh herečku Slovanského pôvodu (v Casino Royale to bola Bosnianka Ivana Milicevic), čo potvrdzuje rastúci záujem Hollywoodu o krásky z bývalého Východného bloku. Kurylenko zvládla svoju postavu na dobrej úrovni, nie je jej čo vyčítať. Mathieu Amalric v role hlavného záporáka Dominica Greena mi pripadal troška zmätený a nedostatočne „zlý“. Sekundoval mu však Jaquín Cosio ako generál Medrano, plus ďalšie postavy, takže sily dobra a zla boli vyrovnané. M v stvárnení Judi Dench taktiež nesklamala a podala veľmi elegantný výkon.

 

Čo sa týka kamery a strihu, niečo som naznačil už vyššie. Filmári sa nebáli experimentovať, čo filmu veľmi pomohlo a niektoré scény (napríklad tá v lietadle) nabrali na svižnosti hlavne vďaka práci s kamerou a premyslenému strihu. Výprava patrí k špičke, dej filmu sa odohráva v rôznych destináciách a v niektorých momentoch uvidíte na plátne prekrásnu scenériu.

 

V prípade Bondoviek samozrejme nesmiem zabudnúť na hudbu k filmu. Najviac je samozrejme propagovaná (a v komerčných rádiách hraná) titulná skladba, ktorú v tomto prípade napísal Jack White (jeden z dvojice The White Stripes) a naspieval ju spolu s Aliciou Keys. Musím priznať, že Alicia nepatrí medzi moje obľúbené speváčky, avšak spoločne s Jackom odviedla dobrú robotu a výsledná pesnička je dôstojnou nasledovníčkou Tomorrow Never Dies od Sheryl Crow, alebo The World Is Not Enough od Garbage. Nesmiem ale zabudnúť ani na orchestrálny hudobný doprovod, ktorý dáva snímku ten správny šmrnc – ako aj v prípade Casina Royale sa oň postaral David Arnold. Jeho hudba sa k scénam náramne hodí a je vhodná aj na samostatné vypočutie na CD. Aj v prípade hudby je Quantum Of Solace skoro dokonalý.

 

Zdá sa, že Bondovky sa vybrali konečne tým správnym smerom. Quantum Of Solace v niektorých prípadoch prekonáva aj Casino Royale, takže Marc Foster nastavil pomyslenú latku kvality poriadne vysoko. Film si istotne drvivá väčšina divákov užije, na odpútanie a relax je ako stvorený. Film zatiaľ nevidelo veľa ľudí, na RottenTomatoes iba 22 kritikov prispelo svojimi reakciami, avšak už teraz naznačujú ďalší úspech – skoro 80%, čo vôbec nie je zlý výsledok. Quantum Of Solace je skvelý film a ja osobne ho hodnotím na 4,5 z 5.        EnJoY.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: