Archív pre máj, 2009

Recenzia filmu – Anjeli a Démoni

Posted in Recenzie filmov with tags , , , , , , on 15/05/2009 by seth82

2103-angels-demons-movie-poster

Knihy spisovateľa Dana Browna majú po celom svete obrovský úspech, hoci niektorí ho kritizujú za príliš “komerčný” štýl písania. Literárny úspech samozrejme prilákal producentské štúdiá a filmová verzia Da Vinciho Kódu sa objavila v kinách už v roku 2006, pričom v celosvetovej Box Office inkasovala závratných 760 miliónov Amerických Dolárov. Hoci snímka získala od 217-tich svetových kritikov priemerné hodnotenie iba 24%, komerčný úspech zabezpečil budúcnosť aj ďalším filmom a práve teraz sa dostávajú do kín po celom svete Anjeli a Démoni.

Dlho som rozmýšľal, či má vôbec nejaký zmysel opisovať dej filmu, ktorý väčšinou dôveryhodne kopíruje dianie v knihe, ale keďže väčšina ľudí knihu čítala, rozhodol som sa, že tento krát od toho upustím a rovno sa pustím do (prevažnej) kritiky. Anjeli a Démoni totiž bohužiaľ zasa (tak ako v prípade Da Vinciho Kódu) ani s prižmúrenými oboma očami nedosahujú kvalít knihy. Neviem, komu by som mal pripísať túto chybu, režisér Ron Howard predsa nedávno snímkou Frost-Nixon dokázal, že svoje kvality z časov Apollo 13 alebo Beautiful Mind nestratil a dnes už legendárny scenárista David Koepp (Jurský Park, Mission:Impossible, Spiderman, Indiana Jones IV) taktiež nie je žiadny amatér. Ak by som mal Anjelov a Démonov opísať stručne, napísal by som, že film nemá žiadnu “dušu”. Jednoducho ak sedím pri jazere niekde v prírode, tak si užívam scenériu, premýšľam nad tým, ako všetko dokonale funguje, v prípade Anjelov a Démonov som iba hľadel na plátno, pri dookola sa opakujúcej slučke “našli sme A, ktoré odkazuje na B, tak teda ideme do B” som proste iba všetko akceptoval bez uvažovania nad tým, ako pochybne v niektorých prípadoch dedukcie profesora Langdona (znova Tom Hanks) vyzneli. Verte, že po dvoch hodinách (film má skoro dve a pol hodiny a to už je celkom dosť) vás začnú žrať mrle, vo filme sa totiž nenachádza skoro vôbec žiadna akcia. Jediná scéna, ktorá bola dostatočne dynamická a stála fakt za to, bol výbuch antihmoty vyprodukovanej v CERNe. Dá sa povedať, že vo snímke žalostne chýba aj napätie, asi aj preto, lebo divák má obrovský problém stotožniť sa s postavami a je mu viac-menej jedno, či sa zadusia v knižnici alebo ich niekto odstráni pištoľou…

K sklamaniu z deja sa pridávajú ešte aj vcelku biedne výkony hercov. Už v Da Vinciho Kóde som si v role Roberta Langdona vedel predstaviť hocikoho, iba nie Toma Hanksa. Nie žeby som chcel tvrdiť, že je zlým hercom, ale akosi sa mi ako predstaviteľ tejto postavy vôbec nehodí. Aj v prípade Anjelov a Démonov však podáva biedny výkon – hrá, ako keby ho niekto ovalil po hlave 200-kilovou guľatinou. Ron Howard taktiež nemá (podľa mňa) bohvieaké šťastie vo výbere herečiek. Anorektická Audrey Tautou mi v Da Vinciho Kóde vôbec nebola sympatická a Ayelet Zurer v úlohe vedkyne Vittorie Vetry taktiež nie je nejako extra príťažlivá. To sú však ale iba moje celkom subjektívne pocity a ženské predstaviteľky sa naopak niekomu môžu páčiť…Najlepší výkon ale podal jednoznačne Ewan McGregor a Stellan Skarsgard sa taktiež nemusí za svoje pôsobenie hanbiť.

Kamera a strih sú totálne jednotvárne, žiadne experimenty s obrazom, žiadne prekvapenia, Ron Howard sa pri natáčaní držal jednoduchých pravidiel – kam kráčajú hlavné postavy, tam ich bude v tesnom závese nasledovať aj kameraman a hotovo. Jedným slovom nuda. Za povšimnutie stoja digitálne efekty, s pomocou ktorých tvorcovia dotvárali Vatikán, v ktorom im vďaka kontroverznosti knihy cirkev nepovolila natáčať. Zvuk ničím neprekvapí, ale zasa ani nesklame.

Nad vodou film prekvapivo drží geniálny hudobný doprovod zložený držiteľom Oscara Hansom Zimmerom (Gladiátor, Leví Kráľ). Viem, že väčšina ľudí hudbu vo filmoch vníma iba ako vedľajší produkt, v tomto prípade vám však zaručujem, že Zimmerov orchester si istotne všimne každý už v úvode. Perfektné score s agresívnymi pasážami speváckeho zboru sa prelínajú s miernymi melódiami, ktoré spolu tvoria veľmi konzistentný celok. Dovolím si tvrdiť, že Zimmerova hudba k Anjelom a Démonom bude jedným z ašpirantov na budúcoročného Oscara. Toto score odporúčam každému na vypočutie, istotne vás zaujme.

Anjeli a Démoni sú ďalším z radu filmov, ktoré potvrdzujú. že vo väčšine prípadov je knižná predloha oveľa lepšia ako oni samotné. Nájdu sa samozrejme aj nejaké výnimky, ako napríklad nedávna Coraline, Anjeli a Démoni sú však ešte horšou adaptáciou knihy Dana Browna, ako bol pred troma rokmi Da Vinciho Kód. Nudný dej (v porovnaní s knihou mu chýba dynamika) a prehnaná dĺžka snímky sklamú nejedného fanúšika. Od Anjelov a Démonov som príliš veľa nečakal a moje predpoklady sa splnili – Ron Howard zasa stvoril podpriemerný “thriller”, ktorý má však od podstaty tohto slova veľmi ďaleko. Návštevu kina odporúčam iba v prípade nudy alebo daždivého počasia, zadovážte si radšej cédečko s hudbou od Zimmera. Hodnotenie 2 z 5.

Recenzia filmu – Star Trek

Posted in Recenzie filmov with tags , , , , , , , , , , , , , on 05/05/2009 by seth82

2008_star_trek_xi_logo_trailer

V roku 2002 sa po nevýraznom úspechu filmu Insurrection v limitovanom množstve kín objavil ďalší zo série filmov Star Trek s podnázvom Nemesis. Už pred jeho vznikom bolo jasné, že ak u divákov nevzbudí dostatočný záujem, tak pre sériu Novej Generácie sa skončí pôsobenie čí už na televíznych obrazovkách, alebo na Strieborných Plátnach. Hoci sa režisér Stuart Baird všemožne snažil, výsledok bol nemastný-neslaný a množstvo nie príliš dokonalých počítačových efektov ale aj lacno vyzerajúcich kulís iba umocnilo divácky a komerčný neúspech a ukončilo jednu éru Sci-Fi legendy na čele s kapitánom Pickardom. Štúdiá stratili záujem o ďalší počin a nový seriál Enterprise už nezaujal dostatok ľudí. Jeden z najdôležitejších Sci-Fi príbehov sa tak prepadol do pozadia, ale mnohí fanúšikovia (vrátane mňa) tajne dúfali, že sa s ním ešte v budúcnosti ešte stretnú.

okolo roku 2005 sa začali po Internete šíriť správy, že producentský mág J. J. Abrams by rád videl Star Trek znova v kinách. Tvorca seriálov Lost a Alias na počudovanie filmovej verejnosti dostal so svojím projektom zelenú a ešte väčšie prekvapenie spôsobila výška rozpočtu (odhady sa pohybujú v rozmedzí od 160 do 200 miliónov USD), ktorú Abramsovi štúdio Paramount poskytlo. S takým množstvom peňazí na produkciu prichádzali do úvahy iba dve možnosti – buď to Abrams nezvládne, z výsledného filmu vzíde fiasko a so Star Trekom bude navždy koniec, alebo sa všetko podarí a film bude úspešný, plus odštartuje novú éru Sci-Fi legendy. Po zhliadnutí filmu v predpremiére môžem prehlásiť, že v priebehu týždňov očakávam prvé správy o plánoch na nové pokračovanie – áno, Star Trek JE triumfom Abramsa, jeho teamu a scenáristov Roberta Orciho a Alexa Kurtzmana.

V mnohých ohľadoch bude niektorým divákom tento film pripomínať minuloročný Blockbuster Transformers. Dej plný adrenalínových akčných scén, ktorých je v tomto prípade požehnané množstvo a dokonalé digitálne efekty z Lucasovho štúdia ILM (Industrial Light & Magic) sú zmiešané so (skoro výhradne) skupinou mladých hlavných postáv a skvelým hudobným doprovodom. Samotný príbeh, z ktorého nechcem prezrádzať ani ten najmenší detail (len aby ste si nemysleli – z traileru nie je jasné skoro nič) a niektoré scény nie sú práve bez chybičky, dynamika filmu však diváka nepustí do hlbšieho zamýšľania sa nad tou-ktorou akciou niektorej z postáv a prenáša ho bez spomalenia od jedného záberu k druhému. Dalo by sa to prirovnať k jazde na húsenkovej dráhe, počas ktorej sa ide výhradne iba z kopca.

Aj v prípade hereckého obsadenia mal Abrams šťastnú ruku. Starším divákom, ktorí si pamätajú predchádzajúcich predstaviteľov osadenstva Enterprise, bude možno istý čas trvať pokým si zvyknú na nové tváre (ja som si zvykol veľmi rýchlo), mladšia generácia, ktorá sa poväčšine stretávala iba s Pickardom a jeho posádkou, s tým problém mať nebude. Vďaka tomu, že Kirk, Spock, McCoy (Karl Urban), Uhura (Zoe Saldana), Sulu (John Cho) a Chekov (Anton Yelchin) sú všetci čerství absolventi Akadémie, u každého z nich sa stretneme s viacerými charakterovými rysmi, postavy sú pekne priestorové a hlavne ľudské. Najlepšími momentmi sú istotne strety a dialógy medzi Kirkom (Chris Pine) a napoly človekom – napoly Vulkánom Spockom (Zachary Quinto), ktoré v mnohých prípadoch produkujú iskričky humoru. Toho je vo filme tak akurát, niektoré zo scén rozosmiali celé kino (Chekov so svojou zlou anglickou výslovnosťou zadávajúci hlasový bezpečnostný kód, alebo prvé scény so Scottym – Simonom Peggom). Hlavný záporák Nero v podaní Erica Banu je síce relatívne jednotvárny, ale dôležité je, že svoju úlohu v snímke splnil. Skvelú zostavu doplní aj dnes už legenda Leonard Nimoy, predstaviteľ Spocka v pôvodných seriáloch a filmoch.

Z technických atribútov v prípade tohto projektu samozrejme vstupujú do popredia hlavne digitálne efekty, ktoré vďaka ILM konečne v plnej dôstojnosti zobrazujú flotilu vesmírnych lodí Federácie, ale aj samotný vesmír a obrovské množstvo iných scenérií. Abrams je známy svojim experimentálnym prístupom pri používaní kamier (ako príklad uvediem Cloverfield) a je to vidno aj v prípade Star Treku. Kamera je často „akčná“, pri výbuchoch a otrasoch kmitá a dodáva tak záberom istú autentickosť. Veľmi rýchly strih v niektorých momentoch ešte zvýrazňuje akciu, nikdy sa však nedostáva do extrémov. Zvukové efekty síce nezaostávajú a v kinosálach s kvalitným ozvučením narobia dostatočný rachot, akosi som však nepostrehol významnejšie využitie možností priestorového zvuku, čo je v prípade takéhoto štýlu filmov dosť na škodu. Negatívne to samozrejme zážitok z filmu neovplyvnilo, mohlo ho však ešte zdokonaliť.

Zvláštnu pozornosť budem v prípade Star Treku venovať hudobnému doprovodu. Ako fanúšik filmovej hudby som si samozrejme ešte v predstihu s napätím zaobstaral Score od Michaela Giacchina, dvorného skladateľa J. J. Abramsa. Ja osobne som počul hudbu k všetkým predchádzajúcim Star Trek filmom nespočetne veľa krát a veľmi som dúfal, že v novom filme budem počuť niečo z dielne Jerryho Goldsmitha (tvorcu hudby k Star Trek:Motion Picture), teda buď Ilia’s Theme alebo jeho Main Title. Obával som sa však štýlu Giacchina, ktorého hudba z Lost mi vôbec nesedela. Giacchino ale milo prekvapil a zložil veľmi slušný orchestrálny doprovod, ktorý vo veľkej miere pripomína Goldsmitha a veľmi sa mi páči, hoci ani jedna z mojich obľúbených skladieb prítomná nie je. Na druhej strane však Giacchino použil znelku k pôvodnému seriálu od Alexandra Courageho, čo je tiež pekné gesto. Hudba perfektne doprevádza hlavne akčné scény a hoci v úvode filmu začujete aj Beastie Boys a iné moderné skladby, klasické Score je v prevahe a to je v rámci tradície Star Treku iba dobre.

Ako fanúšik Star Treku ako takého som na tento návrat čakal zopár rokov. Dúfal a veril som, že sa na Strieborných Plátnach konečne objaví čistokrvné Sci-Fi, ktorých je v poslednom čase veľmi málo. J. J. Abrams splnil želania milovníkov filmu a dokázal tento náročný projekt dotiahnuť do úspešného konca. Už po tajnej minipremiére v USA a svetovej premiére v Austrálskom Sydney bolo jasné, že fanúšikovia sa majú na čo tešiť – prvé recenzie najdôležitejších svetových filmových plátkov boli zverejnené takmer okamžite a aj napriek už 28mim recenziám svetových kritikov Tomatometer na stránke Rottentomatoes.com ešte vždy ukazuje výsledok 100%, čo je úctyhodný výsledok. IMDB taktiež ukazuje veľmi slušné hodnotenie 8,2. Star Trek je jednoducho nový začiatok podobný tomu, ktorý predviedol v roku 2006 Martin Campbell s návratom Jamesa Bonda v Casino Royale. Nový štart sa podaril a Abrams už teraz môže uvažovať o novom príbehu, pretože jedenásty film slávnej série sa jej istotne postará o jej znovuzrodenie. Ak máte nablízku kino, lístky objednávajte už teraz, istotne sa to oplatí… Hodnotenie pre nováčikov: 4.5 z 5 Hodnotenie pre znalcov: 5 z 5.

Zopár filmových noviniek

Posted in Aktuálne filmové správy with tags , , , , , , , , , on 03/05/2009 by seth82

news

Keďže som sa znova na dlhšiu dobu vďaka študijným povinnostiam odmlčal, v skratke prinášam aspoň to najdôležitejšie, čo sa za tých pár týždňov vo filmovom svete stalo.

1. Hoci informácie o tomto projekte sú dosť špekulatívne, podľa rozhovoru uverejneného hudobnou stanicou MTV Robert Zemeckis uvažuje nad pokračovaním slávneho filmu Kto Obvinil Králika Rogera?. Film bol svojho času revolučný vďaka úspešnému skĺbeniu kreslených postáv so živými, príbeh bol kvalitný a herecké výkony Christophera Lloyda a Boba Hoskinsa taktiež kvalitou nezaostávali. Zemeckis však vystrašil fanúšikov pôvodnej snímky informáciou, že v prípade pokračovania použije počítačovú animáciu, ktorú už využil napríklad pri práci na projekte Polar Express. Nechajme sa prekvapiť, akým smerom sa bude tento plán vyvíjať…

2. Mnohí si isto pamätáte dobrodružný film Richarda Donnera a Stevena Spielberga pre mladších divákov z roku 1985 s názvom Goonies. V príležitosti 20-teho výročia filmového magazínu Empire sa po prvý krát stretol pôvodný tím, vrátane Donnera, Spielberga a aj hercov. Samozrejme, pri takejto zostave aj padla otázka, či sa náhodou nechystá nejaké pokračovanie. Richard Donner vyhlásil, že už sa oň so Spielbergom párkrát pokúšali, ale vždy to skončilo na mŕtvom bode a preto si myslí, že ďalšia časť sa natáčať nebude. Avšak herci mali opačný názor, Sean Astin (poznáte aj ako Sama z trilógie Pán Prsteňov) povedal, že s Goonies sa ešte v budúcnosti stretneme, avšak iste nie v najbližších rokoch.

3. A aby tých pokračovaní nebolo málo, Oliver Stone pracuje na projekte Wall Street 2. Momentálne prebiehajú rokovania s hviezdou pôvodného filmu Michaelom Douglasom, ktorého bude pravdepodobne sprevádzať aj Shia LaBeouf (Transformers, Indiana Jones 4). O scenár sa má postarať Allan Loeb, ktorý je autorom filmu 21.

4. Nindža Korytnačky sa v rámci svojho 25-teho výročia dočkajú ďalšieho filmového spracovania. Naposledy sme ich v hranom filme mali možnosť vidieť v roku 1993, ktorý však nedopadol veľmi úspešne. Scott Mednick, bývalý šéf Legendary Pictures chce komixové postavy znova oživiť už v roku 2011. Malo by ísť o príbeh opisujúci zrodenie korytnačiek, niečo na štýl nedávneho X-Men: Origins. Zaujímavá je aj informácia, že Mednick sa zdráha použiť počítačovú animáciu na vytvorenie kompletných postáv korytnačiek a Splintera, uprednostňuje hrané postavy s maskami a iba s malou pomocou digitálnych efektov.

5. Keďže už som spomenul projekt X-Men Origins: Wolverine, posledná správa bude patriť práve jemu. Hugh Jackman už totiž stihol oznámiť, že už teraz plánuje jeho pokračovanie. Podľa všetkého už ohľadom tejto témy komunikoval aj so scenáristami a príbeh mutanta Wolverine by rád presunul do Japonska. Ten by mal byť založený na jednej z častí komixov, ktorá opisuje Wolverine, ako sa stane jedným zo samurajov. Jackman sa samozrejme vyjadril, že práca na pokračovaní sa začne až v prípade, že X-Men Origins:Wolverine dosiahne dostatočný úspech v Box Office (iba v USA počas prvého víkendu dosiahol zisk 87 miliónov USD a zaznamenal tak najúspešnejší otvárací víkend v roku 2009). Ja osobne by som povedal, že séria X-Men by už mala zostať takou, aká je, samotné názory kritikov na Wolverine sú toho dôkazom…

Recenzia filmu – Coraline

Posted in Recenzie filmov with tags , , , , on 02/05/2009 by seth82

coraline-movie-poster1

V roku 1993 Tim Burton a Henry Selick predstavili svetu zaujímavý projekt s názvom Predvianočná Nočná Mora (The Nightmare Before Christmas), ktorý bol natáčaný výhradne animáciou Stop-Motion. Výsledkom bol poriadne temný muzikálový príbeh pre deti, ktorý by sa teoreticky dal nazvať hororom, avšak vďaka Selickovmu citu pre detail a schopnosti udržať scény v sfére prístupnej aj pre detských divákov by to nebola celkom pravda. Aj vďaka skvelému hudobnému a speváckemu doprovodu skladateľa Dannyho Elfmana si animák získal srdcia nie len bežných divákov, ale aj filmových kritikov. Burton si v roku 2005 podobný projekt zopakoval, Corpse Bride mala taktiež úspech. No a v dnešnej dobe presýtenej počítačovou animáciou práve vďaka Selickovi znova ožíva Stop-Motion animácia spoločne s jeho filmom Coraline, založenom na knihe Neila Gaimana.

Ak mala Predvianočná Nočná Mora veľmi blízko k hororom, tak Coraline balansuje už tesne pri pomyslenej hranici. Film začína celkom nevinne predstavením hlavných postáv – dievčaťa Coraline (nahovorená Dakotou Fanning), jej rodičov, podivného Wybieho, jeho kocúra a ešte zvláštnejších obyvateľov domu, do ktorého sa Coraline pred krátkym časom prisťahovala. Jej rodičia sú večne zaneprázdnení, jediné, o čo javia záujem, je ich práca. Coraline pri prehliadke domu nájde tajné dvere, ktoré vedú do čudesného sveta, v ktorom je všetko v podstate ideálne – jej rodičia sú ako vymenení, mama, ktorá sa v reálnom svete ani nedotkne varešky jej pripravuje jej obľúbené jedlá, detská izba je krásne vyzdobená, jednoducho ako zo sna. Jediným problémom je, že všetky stvorenia v tomto svete majú namiesto očí gombíky (áno viem, zneje to dosť divne) a po čase vysvitne, že ak chce Coraline s Ďalšími rodičmi (vo filme nazvanými „Other Mother, Other Father) zostať navždy, musí si dať na miesto očí našiť gombíky tak, ako to majú všetci ostatní. To sa jej samozrejme nepozdáva a postupne zisťuje, že jej noví ideálni rodičia vlastne nie sú celkom ideálni…

Som si vedomý, že dej podľa stručného opisu vyzerá prinajmenšom zvláštne. Ono ešte zvláštnejších momentov sa diváci dočkajú práve v poslednej časti filmu, nechcem však prezrádzať. Skonštatovať však môžem jedno – aj práve vďaka svojmu prapodivnému príbehu je Coraline veľmi originálnym filmom. Hoci sú prvé minúty relatívne nudné, všetko sa začne pomaly zlepšovať s rozvíjajúcou sa záhadnou zápletkou, ktorá z jednoduchého príbehu obyčajného dievčaťa spraví poriadne temný „detský horor“. Dostavia sa aj akčné a napínavé scény, niektoré z nich vystrašia aj dospelých (všimol som si to v kine pár krát). Súčasťou príbehu je aj morálne ponaučenie detí a aj dospelých, podobné, ako to robilo svojho času vo svojich animákoch aj štúdio Disney.

Hoci nechcem nejako znevažovať dôležitosť veľmi originálneho príbehu, je potrebné priznať, že animácia je proste najdôležitejším aspektom tohto projektu. Je jasné, že mohutnosť scén, ich farebnosť a úroveň pohybu postáv sa nedá porovnávať napríklad s tvorbou Pixaru, avšak Coraline v rámci možností Stop-Motion animácie dosiahol vrchol. Oproti Predvianočnej Nočnej More je to stopercentné zdokonalenie, od úrovne Corpse Bride je animácia taktiež na míle daleko. Selick sa zasa vyznamenal a dokonca sa odvážil aj na niekoľko veľmi rozsiahlych a náročných scén, v ktorých by mnohí režiséri istotne uprednostnili využitie počítačovej animácie, ktorá v Coraline síce prítomná je, ale iba vo veľmi limitovanom množstve. Efektné zábery s rastúcou záhradou, miznúcim domom, alebo predstavením myší pána Bobinského sú doslova pastvou pre oči sa prelínajú s detailmi ako napríklad mimika tváre postáv. Strih a kamera sú perfektné, zopár scén vyzeralo skoro ako z CG filmu. Animácia je dokonalá.

Zvuk je na veľmi vysokej úrovni, ničím nezaostáva za klasickými hranými filmami. Postavy nahovorili okrem Dakoty Fanning aj Teri Hatcher, Jennifer Saunders alebo Keith David. Určite si ale každý divák všimne hudbu vo filme. Tá už od samotného úvodu zlepšuje každú scénu, kde je prítomná, o ďalších sto percent. Parížan Bruno Coulais (autor hudby k filmom Microcosmos, alebo Purpurové Rieky) vytvoril skvelé score, v ktorom možno začuť chóry typické pre Williamsa, zvláštne temné časti podobné tým od Elfmana, úseky plné strunových nástrojov ako lutna, ktoré sú častým zjavom v tvorbe Thomasa Newmana, ale aj netradičnú Coulaisovu spoluprácu s detským speváckym zborom, ktorá sa k Coraline neuveriteľne hodí. Celé score som ja osobne počul už asi 10 krát a veľmi sa mi páči. Hoci v niektorých momentoch mi pripadalo dosť nekonzistentné, zvykol som si, nie je to samozrejme žiadna chyba krásy, vo filme asistuje dokonale.

Hoci dej Coraline v niektorých momentoch pokuľháva a dosť dlho mu trvá rozbeh, predsa len je originálny a unikátny. Myslím, že určite prekvapí každého diváka, či už z radov dospelých, alebo tých mladších. Animácia spoločne s ideálnym hudobným doprovodom vytvárajú skoro dokonalé audiovizuálne dielo, z ktorého priam srší láska animátorov a Selicka k svojej práci a k detailom, ktorých je vo filme neúrekom. Coraline je zážitok, ktorý je potrebné vidieť v kine. Určite môžem napísať, že je to zatiaľ to najlepšie, čo som tento kalendárny rok v kine videl a vrelo odporúčam všetkým jeho návštevu. Hodnotenie 4.5 z 5.

POZRITE SI TRAILER NA CORALINE TU (potrebný je Quicktime Player).


//P.S. Týmto pozdravujem zodpovedné organizácie za „skvelú“stratégiu distribúcie tohto (a aj iných) filmu po celom svete. Premiéra v USA sa totiž konala už 2. Februára, tu v Anglicku sa dnes (2.5) s oneskorením troch mesiacov konala predpremiéra, oficiálne sa film do kín dostane až 8. Mája a v Českej Republike ho diváci môžu uvidieť až 11. Júna. Údaj pre Slovensko nemám, v každom prípade nech sa štúdiá nedivia nelegálnemu šíreniu filmov po Internete, ak nedajú šancu všetkým vidieť ich produkt v rovnakom čase. Celosvetové premiéry dokázal zrealizovať napríklad Lucas, alebo Spielberg a všetko bolo v poriadku…