Recenzia filmu Inglourious Basterds

inglourious_basterds

Quentin Tarantino nepatrí medzi mojich top režisérov, avšak jeho nezameniteľný štýl oslovil párkrát aj mňa. Asi najviac atypickou gangsterkou Pulp Fiction, ale aj netradičným projektom Štyri Izby. Zvyšok jeho tvorby ma nejako extrémne neohúril, Tarantinov spôsob rozprávania príbehov ale skoro vždy potešil, (mňa osobne) avšak nie vždy zaujal. Práve preto som k projektu Inglourious Basterds pristupoval celý čas celkom vlažne, od Tarantina som očakával zasa nejakú „filozofickú“ tematiku poprepletanú grindhouse a komixovými motívmi. Po prvom zoznámení sa s trailerom som však svoj názor zmenil (Tarantino vs. Nacisti??) a s napätím som očakával, čo z toho všetkého vlastne vznikne. Po absolvovaní predpremiéry môžem jednoznačne vyhlásiť, že Tarantinovi a Nacistom to na plátne spoločne bohovsky sekne.

Dej nemám vôbec v pláne prezrádzať a ani jeho časti, verte mi, že vám to pri zážitku zo snímky prospeje. Hoci film by mal byť príbehom opisujúcim činnosť fiktívnej americkej anti-nacistickej jednotky Inglourious Basterds, nie je to celkom tak. Divákov skôr prekvapí, že režisér (ktorý je zároveň aj autorom scenára) venuje podstatnú časť snímky inej osobe – židovke Shossane Dreyfus, a to je iba jedno z mála prekvapení, ktoré si pri pozeraní užijete. Tarantino nenechal nič na náhode a scenár prepracoval doslova vynikajúco. Vedľajších príbehov je viacero a v závere sa príkladne prepletú. Každá z postáv má svoj moment na predstavenie sa a hoci nie všetky sú viacrozmerné, vôbec im to neškodí a spolu na plátne vytvárajú celkom unikátny zväzok. Hoci si užijete celkom slušný počet Tarantinových typických scén (dlhý rozhovor bez akéhokoľvek náhlenia sa, so zaznamenaným každým detailom prevedeným protagonistami hneď v prvej kapitole), nikdy vám nebudú pripadať zdĺhavé alebo nudné, aj napriek stopáži 153 minút. Čierny humor z dielne Tarantina má v tomto projekte hojné zastúpenie. Aj v tej najnapätejšej scéne, v ktorej ide o životy viacerých ľudí, si režisér dokázal z jednej postavy poriadne vystreliť (scéna s fajkou rozosmiala celé kino…), napriek tomu to vôbec nepôsobilo rušivo. Do pozornosti ešte musím jednoznačne dať scénu z predstavovania Bastardov na premiére nacistického filmu – v týchto momentoch som sa už rehotal bez prestania a poniektorí diváci sa na sedačkách v kine od smiechu až skrúcali. Jednoducho hromada napätia, humoru, akcie, nechutných scén, trochu romantiky a to všetko bolo Tarantinom zliate dohromady ideálnym spôsobom. Štýlu, príbehu a postavám sa jednoducho nedá nič vytknúť.

Na hereckú zostavu samozrejme nesmiem zabudnúť. Tentokrát si Tarantino do svojich služieb povolal celú plejádu nielen amerických hviezd, zostava je doslova medzinárodná. Brad Pitt sa ako vodca Inglourious Basterds so svojím (pre mňa – človeka obľubujúceho britskú Angličtinu, otrasným) prízvukom z Tennesee stará o väčšinu ironických hlášok a hoci je jeho Aldo dosť jednotvárny, jeho prítomnosť vám na tvári vždy vyladí úsmev. Parížanka Mélanie Laurent v úlohe spomínanej židovky Shosanny taktiež podáva dobrý výkon a bývalá modelka nemeckého pôvodu Diane Kruger (Poklad Templárov) nezaostáva. Istotne zaujme aj Rakúsky herec Christoph Waltz, ktorého plukovník SS Hans Landa je absolútne originálnou postavou, ktorá v obrovskom počte momentov dokáže prekvapiť. Hoci na plátne sa objaví aj ďalší významný americký herec Eli Roth, má primálo času na zaujatie publika. Rodák z Barcelony Daniel Brühl zvládol nacistického herca Fredricka bravúrne, k zaujímavej postave Huga Stiglitza sa dostal aj pomerne známy nemecký herec Til Schweiger (ktorého môžete poznať najmä z nemeckého filmu Klopanie na Nebeskú Bránu) a vo filme uvidíte aj Gedeona Burkharda, u nás známeho hlavne zo seriálu Komisár Rex. Takže herci taktiež na výbornú.

Tarantino má dostatok skúseností z filmovej brandže na to, aby nerobil zbytočne školácke chyby vrámci svojej produkcie. Práve preto sa aj v tomto prípade spoľahol na tradičné filmové techniky a žiadne extrémne experimenty s kamerou a strihom vôbec nehľadajte. Hoci sa nájde zopár zvláštnych momentov, nemusíte sa obávať trasľavej „akčnej“ kamery, alebo iných výstrelkov, ktoré by celkový dojem zo snímky pokazili. Výprava je síce mierne obmedzená, ale za žiadnych okolností nepôsobí lacno alebo monotónne, práve naopak, záverečné scény pôsobia celkom veľkolepo. Technická stránka jednotka.

Špeciálne miesto si zaslúži Soundtrack. Ako istotne viete, Quentin si vyberá hudbu do svojich filmových výtvorov veľmi pozorne a neraz siaha aj po už použitých témach, prípade po pesničkách dnes už zapadnutých prachom. Ani v prípade Inglourious Basterds tomu nie je inak a režisér zvolil znova zaujímavú kombináciu prác Ennia Morriconeho, Elmera a Charlesa Bernsteina a rôznych rockových pesničiek. Vo filme dokonca začujete aj skladbu The Green Leaves of Summer zo slávneho westernu Alamo od skladateľa Dimitria Tiomkina. Hoci počas väčšiny filmu nehrá v pozadí žiadna hudba, spomínané piesne sú vyberané a zaradené nadmieru trefne – scéna, v ktorej sa Shosanna pripravuje na premiéru filmu, podfarbená skvelou pesničkou od Davida Bowieho Cat People, je podľa mňa jedna z najlepších a v celom filme a ak nie, tak je jednoznačne nezabudnuteľná.

Dá sa povedať, že Inglourious Basterds je pre mňa najväčším filmovým prekvapením tohto roku. Úspech Star Treku som očakával a ako mierny Trekkie by som asi naň aj tak nedal dopustiť. Ale najlepším pocitom je ísť do kina na film, od ktorého neočakávate priveľa, avšak nakoniec je výsledok maximálne prekvapivý a pozitívny. Pre fanúšikov Tarantina bude návšteva kina istotne 153-minútoým pobytom v siedmymom nebi, milovníci tematiky o Druhej Svetovej vojne si taktiež prídu na svoje a vlastne všetci ostatní budú z Inglourious Basterds podľa mňa nadšení presne tak ako ja. Návštevu kina považujem v tomto prípade doslova za nutnosť, tento projekt sa istotne zapíše do štatistík ako jeden z najdôležitejších v tomto roku a bude to istotne jeden z najväčších úspechov Quentina Tarantina nielen ako režiséra, ale aj ako scenáristu a producenta. Hodnotenie bez dlhšieho uvažovania 100%, teda 5 z 5.

Reklamy

2 komentáre to “Recenzia filmu Inglourious Basterds”

  1. Film bol super :) Brad Pitt – super výkon v tomto filme ,a pohlad na rozstrielaneho Hitlera na nezaplatenie :D..

  2. Tento film je uplna sracka, jediny kto trosku zaujme je Christoph Waltz, inak je to kanalovy odpad, ako cely Tarantino

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: