Archív pre december, 2009

Recenzia filmu Sherlock Holmes

Posted in Recenzie filmov with tags , , , , , on 26/12/2009 by seth82

Guy Ritchie istotne patrí k elite Britských režisérov, hoci jeho úspechy sú dosť striedme. Pred jedenástimi rokmi sa preslávil filmom Zbaľ Prachy a Vypadni, následne na to znova zaujal publikum ale aj kritikov s Podfu(c)kom. Avšak odvtedy nastal kvalitatívny zostup, Revolver prepadol na celej čiare a minuloročný Rocknrolla si síce polepšil, ale neexceloval. Práve preto asi ani nikoho neprekvapilo Ritchieho rozhodnutie dať si pauzu s gangsterkami preplnenými drsným humorom. Jeho najnovší výtvor sa totiž zaoberá slávnym anglickým detektívom Sherlockom Holmesom z dielne spisovateľa Arthura Conana Doylea.

Filmov s rovnakým názvom nájdete vo filmovej databáze IMDB plno, detektívne príbehy Holmesa a jeho asistenta doktora Watsona boli vždy vďačným materiálom pre filmárov. V porovnaní s predchádzajúcimi filmovými verziami je ale tá od Ritchieho dosť odlišná – dostala do vienka nový, akčnejší, modernejší a menej konzervatívny nádych. Ostatne, to si každý mohol domyslieť aj z trailerov, ktoré boli dostupné či už na Internete, alebo v kinách – Holmes ako skvelý zápasník a Watson ako nadmieru skeptický doktor so zmyslom pre dobrodružstvo – to sú iba dve z obrovskej kopy odlišností, ktoré v Ritchieho filme pri porovnaní s knižnou predlohou nájdete. Možno by ste si pomysleli, že takéto “vylepšenia” nemôžu byť na škodu, ale ja osobne si myslím, že v tomto prípade je opak pravdou.

Celý príbeh stojí na dosť nestabilnom základe. Hoci dej je zo začiatku dosť priamočiary, postupom času sa komplikuje a v niektorých momentoch (návraty dozadu, “flashbacky”) sa stáva mierne nezrozumiteľným.  Najhoršou chybou je, že v deji mi chýbal typický Doyleovský šarm a dômyselnosť – zopár Holmesových “geniálnych” dedukcií ako keby bolo násilím vsunutých do príbehu, neprirodzene, bez citu. Akcie bolo na rozdiel od originálnych Doyleových príbehov oveľa viac, v podstate iba vďaka nim sa v projekte použili digitálne efekty. Najviac ma ale sklamal záver, ktorý na ujasnenie všetkých predchádzajúcich záhad obsahoval rôzne dodatky, ktoré pôsobili ako celok veľmi neprirodzene. Zdalo sa mi, že sa Ritchie snažil vložiť do deja viac inteligentné a prekvapivé zvraty, spolupráca až piatich scenáristov ale zjavne nebola dostatočná. Na druhej strane treba podotknúť, že dobová atmosféra Londýna bola vykreslená detailne a v niektorých momentoch mala mierne Burtonovský nádych. Prirovnal by som ju k tej, ktorú si môžete pamätať zo snímky Z Pekla s Johnnym Deppom v hlavnej úlohe.

Herecké výkony naproti tomu vôbec nie sú zlé. Robert Downey Junior bol za svoj výkon v úlohe Sherlocka Holmesa nominovaný na Zlatý Glóbus, Jude Law ako doktor Watson kvalitatívne nijako nezaostáva. Rachel McAdams ako Irene Adler je nepredvídateľná a Mark Strong bol ako stvorený do zápornej roly lorda Blackwooda. Keďže sa jedná o britský film, drvivá väčšina hercov pochádza z Anglicka, poniektorí z Kanady. Najviac ma preto už v minulosti prekvapilo rozhodnutie Ritchieho vybrať do hlavnej úlohy rodeného New Yorčana Downeyho, ktorý sa v tomto filme bohužiaľ dosť márne snažil o typický britský prízvuk. V Británii žijem už nejaký ten rôčik a moja Angličtina nie je na zlej úrovni, priznám sa ale, že mrmlaniu Roberta Downeyho som vo velkom počte momentov rozumel iba s veľkými ťažkosťami. V kine som bol s mojou spolužiačkou, ktorá je rodená Angličanka a tá bohužiaľ zažívala to isté. Nebolo to nízkou hlasitosťou zvukového systému v kine a ani zlou kvalitou zvuku – Downeyho snaha o britský prízvuk bola jednoducho v niektorých momentoch skôr na škodu ako na úžitok. To ale nič nemení na fakte, že jeho herecký výkon bol fakt dobrý a záblesky čierneho humoru medzi ním a Watsonom boli celkom občerstvujúce.

Mňa osobne príjemne potešila kamera a strih. Už v samotnom úvode sú scény, ktoré boli zvládnuté doslova bravúrne a napriek niektorým sekciám s roztrasenou “akčnou” kamerou boli scény prehľadné a dalo sa v nich ľahko orientovať. Hoci množstvo digitálnych efektov je v porovnaní s letnými Blockbustermi značne obmedzené, vďaka nim sa Londýn stal z moderného mesta 21. storočia industriálnym, nie práve najčistejším Viktoriánskym veľkomestom. Hudba ma na druhej strane poriadne sklamala. Score som mal k dispozícii už skoro dva týždne pred premiérou a výtvor Hansa Zimmera ma vôbec nezaujal. Ani vo filme hudba nijako neexcelovala a niekedy bola doslova otravná. Nedá sa ani porovnať s predchádzajúcimi Zimmerovými doprovodmi Frost / Nixon a Dark Knight.

Najnovšia filmová adaptácia príbehov Sherlocka Holmesa je pomerne rozpačitým filmom. Režisér Guy Ritchie sa napriek snahe o inteligentný akčný detektívny príbeh mierne sekol a z úsilia jeho piatich scenáristov vzišlo mierne zmätené dielo, ktoré má síce ďaleko od bažín nekvalitných filmov, avšak najvyššie méty taktiež ani náhodou nedosahuje. 128 minút je pomerne dosť a v závere som sa už niekoľko krát aj pozrel na hodinky, čo by sa pri pozeraní zaujímavej snímky nemalo divákovi stávať. Nemôžem povedať, že by som kúpu lístku na tento film ľutoval, ale čakal som niečo viac. Sherlock Holmes sa zaradil medzi iné priemerné filmy, na ktoré sa veľmi ľahko zabúda… Hodnotenie 2,5 z 5.

Recenzia filmu Avatar

Posted in Recenzie filmov with tags , , , on 17/12/2009 by seth82

V úvode tejto recenzie by som sa chcel podeliť s mojou osobnou filmovou “filozofiou”: hoci veľké množstvo ľudí tvrdí, že každý filmový výtvor by mal upútať diváka hlavne svojím príbehom, ja sa s týmto názorom nestotožňujem. Už viackrát som v mojich predchádzajúcich recenziách naznačil, že vizuálna stránka robí kinematografiu a samotné kiná tým, čím sú; a vďaka nej sa ešte vždy nájde dostatok ľudí, ktorí neuprednostnia nekvalitné ilegálne kópie šíriace sa po Internete, ale radšej si film užijú naplno na Striebornom plátne. Aj vďaka tomu je táto recenzia ovplyvnená tým, čo mňa osobne pri pozeraní Avataru absolútne dostalo – teda vizualizáciou a celkovým prevedením v 3D.

Musím priznať, že voči tomuto projektu som bol už vopred celkom skeptický. Nedá sa povedať, že by som  držiteľa troch Oscarov Jamesa Camerona nemal v láske, Terminátora mám celkom rád, ale svojim Titanicom ma teda istotne neohúril a dodnes ho považujem za jeden z najväčších gýčov v dejinách moderného filmu. Čo ma v mojej skepse ale ovplyvnilo najviac, boli prvé fotky z natáčania Avataru a nakoniec aj samotný trailer. Modré stvorenia mi pripadali vrcholne nesympatické (a to sa, úprimne povediac, nezmenilo ani po zhliadnutí samotného filmu) a výzor fantasy krajiny mi mierne pripomínal kresbu voskovými pastelkami. Začal som z toho v duchu viniť štúdio WETA, ktoré som ešte donedávna nepovažoval za dostatočnú konkurenciu ILM. Ale našťastie som sa kruto mýlil a môžem s radosťou oznámiť, že Avatar je vizuálne dokonalý.

Najprv však budem venovať priestor kritike. Najhorším aspektom Avataru je jeho samotný príbeh. Nebudem prvý a ani posledný recenzent, ktorý Avatar prirovnáva k westernovej klasike Tanec s Vlkmi. Pokiaľ ste ju videli, vaša schopnosť predvídať udalosti vo filme stúpne o sto percent a dej vás ničím neprekvapí. Najhoršie na tom je, že aj napriek chýbajúcej originalite (až na niektoré minoritné prvky) Cameron z nejakého dôvodu neodolal nutkaniu a spáchal niekoľko úplne zbytočných klišé scén, bez ktorých by sa Avatar istotne zaobišiel a jeho 162-minútová dĺžka by sa mierne upravila. Nechcem tým tvrdiť, že by som sa počas filmu nudil – to nie, ale od menej kvalitných úsekov by sa osekať istotne dal. Vrámci kritiky by sa ešte dal spomenúť pochybný výkon Sigourney Weaver, ktorá v niektorých záberoch vyzerala, ako keby ju k natáčaniu niekto donútil bičom. No a to je všetko.

Pamätám si útržky z mojej dávnejšej recenzie na film 300, v ktorej som sa vyjadril, že vizuálny zážitok v kinách vďaka nemu dosiahol maximum. Omyl. Po zážitku z Avataru to beriem späť – neviem ani slovami opísať, ako som sa cítil pri mohutných scénach v tomto filme. Technológia Real 3D spoločne s obrovským plátnom a zvukom Dolby Digital spôsobili doslova mágiu. Proste toto bol pre mňa jednoznačne najunikátnejší zážitok z kina vôbec a hoci som už niekoľko 3D snímok predtým videl, na Avatar sa kvalitou spracovania a využitia priestoru, ľudovo povedané, nechytajú. Dokonalé digitálne efekty, vykreslenie fiktívnej scenérie s fosforeskujúcou prírodou, poletujúca kamera a dokonalý strih – to všetko ma do filmu vtiahlo tak hlboko, že som si na moje veľké prekvapenie úplne prestal všímať iritujúce stvorenie sediace vedľa mňa, požierajúce plné vedro pukancov. To však nie je všetko – hudba Jamesa Hornera ešte tento zážitok minimálne zdvojnásobila. Samotné Score som mal napočúvané niekoľko krát už pred premietaním, takže som naň bol pripravený a hoci niektoré pasáže mierne pripomínajú hudbu k filmu New World, spojenie Hornerových “záhadných a rozprávkových” podmazov s vizuálnou pastvou pre oči bolo nezabudnuteľné.

Som si vedomý, že táto recenzia je kratšia, ako to je v mojom prípade zvykom, ale jednoducho nič iné už rozoberať netreba a pochybnosti sa vytratili. Cameronov Avatar je niečo, čo musí v kine vidieť každý, kto sa rád s pomocou filmov odpútava od reality a kto rád občas popustí uzdu svojej fantázie. Na Striebornom plátne som videl už stovky filmov, ale Avatar mi ukázal, ako sa dá zážitok z filmu vďaka novým pokrokovým technológiám priblížiť k dokonalosti, dá sa povedať k filmovej nirváne. Kašľať na mierne infantilný dej a niektoré zbytočné muchy – Avatar je vizuálnou filmovou revolúciou a priznám sa, že ak by mi niekto ponúkol možnosť pozrieť si ľubovoľné scény v Real 3D v tej istej kinosále znova bez časového limitu, dokázal by som sa nimi kochať celé hodiny iba tak, pre radosť. Pokiaľ je vo vašej blízkosti IMAX alebo kino podporujúce Real 3D, neváhajte a kúpte si lístky, môžem vám zaručiť, že nebudete ľutovať. Cameronovi a štúdiu WETA zdar, celkové hodnotenie 4,5 z 5.