Archív pre júl, 2010

Shrek Forever After – Recenzia filmu

Posted in Recenzie filmov with tags , , , on 18/07/2010 by seth82

Štúdio DreamWorks Animation začalo svoje pôsobenie pred dvanástimi rokmi filmom Mravec Z. Prvotina bola síce medzi kritikmi celkom úspešná a na stránke RottenTomatoes dodnes svieti pozitívne hodnotenie 95%, ale finančný úspech sa bohužiaľ nedostavil. Prvý významný krok v celosvetovej Box Office priniesla až spolupráca s britským štúdiom Aardman, ktorej výsledkom bol sympatický, netradičný animák Slepačí Úlet. No a tri roky po svojom vzniku dosiahlo DreamWorks svoj prvý samostatný komerčný úspech rozprávkou Shrek – pri svojom rozpočte iba 60 miliónov Amerických Dolárov bol celkový príjem z Box Office skoro pol miliardy Dolárov, čo je viac ako osemnásobok investovanej sumy. Od tých čias bolo jasné, že DreamWorks nezostane iba pri jednej časti Shreka a že na úspechu prvého filmu postaví celú sériu pokračovaní. V roku 2004, teda tri roky po obrovskom úspechu, sa dostavil do kín aj druhý Shrek, ktorý síce masívny úspech svojho predchodcu nezopakoval, ale viedol si nadmieru dobre (zarobil šesťnásobok svojho rozpočtu). O ďalšie tri roky Shrek Tretí mal nie len nižšie finančné príjmy, ale aj oveľa menej nadšené recenzie od kritikov a divákov, ktorí už začali istotne pociťovať takpovediac presýtenie touto sériou a ja osobne som dúfal, že tvorcovia zvážia pokles v popularite a nechajú už sériu na pokoji. Ale bohužiaľ, mýlil som sa.

Štvrté (a vraj definitívne záverečné) pokračovanie animáku o Shrekovi s podtitulom Zvonec a Koniec (ktorý považujem za ďalšiu facku prekladom originálnych názvov filmov) prišlo znovu s trojročným odstupom od posledného dielu a dopadlo presne tak, ako som očakával. Posledná časť bola podrobená veľkej kritike a najhorším hodnoteniam zo všetkých štyroch dielov a to aj napriek tomu, že si na pomoc prizvala aj čoraz viac populárnejšiu technológiu 3D (tento krát od firmy RealD). Dôvodom je bohužiaľ samotný dej. Štvrtý Shrek je iba akýmsi zlepencom rôznych zápletiek, ktoré sme už raz v minulosti videli, nie len v tejto sérii, ale aj v desiatkach ďalších filmov. Napriek veľkej snahe tvorcov o prepracovanie príbehu a zvýšenie jeho originality je celý film postavený na starej známej báze: “Shrek spraví blbosť, stratí Fionu, oľutuje to, prejde dobrodružstvom, znovu získa Fionu, všetci žili šťastne, až kým nepomreli. “Nech už sa to všetko deje akokoľvek, aj s pomocou celej plejády nových postáv, jednotvárnosť dejovej línie jednoducho nie je možné zamaskovať.  V kine som neraz pociťoval potrebu tlačidla na presunutie alebo preskočenie niektorých scén, prípadne na urýchlenie celého filmu, pretože som sa doslova nudil. Nepomáhalo ani 3D (tak ako v prípade Alice v Krajine Zázrakov) a ani zopár celkom slušných gagov a zábavných scén. Nedá sa napísať, že by som prežíval nejaké obrovské sklamanie, pretože aj napriek tomu, že nádej umiera posledná, som od tohto posledného pokračovania nič prevratné nečakal.

Čo sa týka technického spracovania, tam sa nedá filmu asi nič vytknúť. Počítačová animácia je v dnešnej dobe na dosť vysokej úrovni, takže žiadne odfláknuté textúry, alebo neprirodzené pohyby sa v snímke nenachádzajú. Všetko je utešene farebné a fantázia prostrediu jednoznačne nechýba, škoda len, že scenáristi podobnú dávku nepoužili pri písaní príbehu. Zvuku síce podľa mňa chýbal v niektorých momentoch priestor a zišlo by sa mu naplno využiť multikanálovú tenchnológiu Dolby Digital Cinema, čo by v prípade spojenia s 3D prinieslo určite lepší audio-vizuálny zážitok. Najviac ma aj v tomto prípade sklamal hudobný doprovod a to v oboch smeroch – či už v prípade klasického Score od Harryho Gresona-Williamsa, alebo komerčného Soundtracku. Gregson-Williams v poslednej dobe produkuje obrovské množstvo filmovej hudby a zjavne mu to neprospieva, teda hlavne originalite jeho výtvorov. Score k poslednému Shrekovi som počul niekoľko krát, ale vôbec ma nezaujalo. Ešte horšie je to ale v prípade komerčného Soundtracku – producenti každého Shreka stavili na jednu kartu – na používanie ľahkých gitarových Indie skladieb ako doprovod v niektorých scénach. Toto sa stalo priam tradíciou a bohužiaľ je tomu tak aj v tomto prípade, Shrek je prepchatý populárnymi pesničkami napríklad od Boba Marleyho, alebo Lionela Richieho. Úprimne sa priznám, že tieto scény na mňa pôsobili rušivo, dojmom otrepanosti a zbytočného opakovania. Už sme tento recept predsa ochutnali tri krát v minulosti, prečo znovu všetko staviť na tú istú kartu? Verím, že nejaký ten hudobný experiment by pomohol, napríklad výmena skladateľa klasického Score a zvýšenie počtu scén s klasickým doprovodom, napríklad tak, ako to bolo v prípade Johna Powella a jeho skvelej hudbe v inom animáku od DreamWorks, Ako si Vycvičiť Draka. Na to je už ale neskoro a hudba u mňa na celej čiare prepadla.

Záver úspešnej série filmov by mal byť vždy tým najlepším, čo tvorcovia zo seba dokážu vydať. V prípade Shreka je jeho posledné pokračovania ale iba pokusom o vyžmýkanie peňazí z divákov, ktorí si v minulosti zeleného obra a jeho na hlavu obrátené rozprávkové kráľovstvo obľúbili. Shrek: Zvonec a Koniec nepovažujem za dôstojné ukončenie a podobný názor so mnou zjavne zdieľajú aj diváci – hoci sa štvrtý diel v USA premieta už skoro dva mesiace, zarobil iba 234 miliónov USD, čo je iba o 60 miliónov viac, ako je jeho rozpočet. Hoci sa vďaka oneskoreným premiéram vo zvyšku sveta jeho príjem neustále zvyšuje, posledný Shrek ani zďaleka nedosahuje úspechov svojich predchodcov. Ľudia sú už možno presýtení týmto produktom a ja osobne považujem záverečnú časť za totálne zbytočnú. Na Shreka budem pozitívne spomínať aj naďalej, ale iba v prípade prvých dvoch filmov, tretí bol iba priemerom a ten posledný za veľa teda nestál. Škoda peňazí, toto mohlo vyjsť priamo na DVD. Hodnotenie 2 z 5.

Reklamy

Inception – Recenzia filmu

Posted in Recenzie filmov with tags , , , , , , , on 16/07/2010 by seth82

Tak ako to už vo filmovej brandži býva, režiséri sa do povedomia štúdií a divákov zvyčajne dostávajú snímkami s vysokou originalitou, ktoré im po prípadnom úspechu zaručia post na top miestach v režisérskom rebríčku. Týmto systémom sa vypracoval napríklad Bryan Singer s prelomovým filmom Podozriví (The Usual Suspects), ale aj Christopher Nolan pred desiatimi rokmi so svojím Mementom. Singer sa preslávil X-Menmi, Nolan zasa prekvapil celý filmový svet čerstvým prevedením taktiež komixového hrdinu Batmana, pričom jeho pokračovanie pred dvoma rokmi prelomilo zopár rekordov, bolo ocenené dvoma Oscarmi a dodnes sa vo filmovej databáze IMDB pohybuje na hranici Top desiatich filmov. Hoci po enormnom úspechu Temného Rytiera bolo isté, že Batman sa z filmových plátien len tak nevytratí, režisér Nolan si od komixových postáv dal pauzu a venoval sa vlastnému projektu s názvom Inception.

Inception je výnimočným projektom, ktorý síce možno nie je celkom originálny, ale vďaka Nolanovej šikovnosti a jeho vlastnému prepracovanému scenáru dostal nádych unikátu. Fanúšikom science fiction však Inception bude určite pripomínať starší film Josefa Rusnaka s názvom Trináste Poschodie, prípadne v niektorých momentoch aj Smrtihlava (Dark City). Hoci aj séria o Matrixe sa pohráva s myšlienkou inej reality, Nolan sa s týmto konceptom pohral a spracoval ho z úplne iného uhla, s originalitou a prekvapujúcim príbehom. Práve samotný dej tu vôbec spomínať nechcem, pretože na rozdiel od iných Hollywoodskych projektov, v ktorých dominujú digitálne efekty, je najdôležitejšou súčasťou filmu – stačí prezradiť jedinú maličkosť a zážitok v kine je o triedu horší (niečo ako v prípade Shutter Islandu). Uisťujem vás, že hoci táto snímka má celkom úctyhodnú dĺžku niečo cez 2 a pol hodiny, nudiť sa rozhodne nebudete a aj napriek úvodnému pocitu zmätenia vás dej istotne prekvapí. Práve samotné prekvapenia a zvraty dávkuje Nolan opatrne a s citom, takže nikomu ich počet alebo frekvencia nepríde prehnaná, alebo otravná. Príbeh je skvostom, Nolan sa znovu predviedol v plnej kráse nie len v režisérskej stoličke, ale tak ako aj v prípade Mementa aj scenárom.

Herecké výkony sú na perfektnej úrovni. V Inception sa nachádza celá plejáda filmových hviezd, od Leonarda DiCapria, cez Michaela Cainea, Marion Cotillard, Ellen Page, Kena Watanabeho až po Cilliana Murphyho a Josepha Gordona-Levitta. Každý z nich podal skvelý výkon a hoci ja osobne nie som  práve milovníkom Ellen Page, v tejto role sa mi veľmi páčila. Jednoducho žiadne drevené tváre alebo prehnané herecké reakcie, dokonca aj tých pár vtipov v snímke bolo nevtieravých a herci ich predviedli s ľahkosťou a prirodzenosťou. Nolan mal k dispozícii dobrý herecký káder a poriadne ho využil – k ich výkonom nemôžem napísať nič negatívne, nech už išlo o postavy, ktoré sa objavovali v skoro každej scéne alebo o tie, ktoré sa tam iba mihli – jednoducho super.

Hoci Nolan zo začiatku nepočítal s tým, že Inception bude mať tak vysoký rozpočet, predsa len sa počas produkcie vyšplhal až na pekných 160 miliónov Amerických Dolárov. Vďaka takejto finančnej injekcii od štúdií Warner Brothers sa jeho technickej stránke ušiel dostatok pozornosti. Digitálne efekty sú skoro dokonalé a hoci nie sú kostrou filmu (ako v prípade Avataru), neboli odfláknuté ako napríklad v DragonBall, alebo v staršom Van Helsingovi. Obzvlášť by som vyzdvihol kvalitu zvuku, ale hlavne kameru. Hlavný kameraman Wally Pfister už s Nolanom spolupracoval na všetkých jeho predchádzajúcich projektoch a bol nominovaný na tri Oscary. Veľmi sa mi páčila prehľadnosť akčných scén, ktorých je v Inception neúrekom – žiadne prehané natriasanie, žiadne “experimentálne” zábery a uhly – všetko prebiehalo krásne plynule a ladne, čo zaručuje to, že sa žiaden divák nestratí ani v poriadne hutných akčných scénach. Výprava taktiež v kvalite nezaostáva a vďaka faktu, že film sa zaoberá inými realitami, je bohatá a plná priestoru. Technicky to zvládol Nolan so svojím tímom na jednotku.

O hudobný doprovod sa postaral aj v tomto prípade Hans Zimmer, ktorý spoločne s Jamesom Newtonom Howardom zložil aj score k Temnému Rytierovi. Mám rád Zimmerovu tvorbu a jeho skladby často figurujú v mojom playliste, je mi však jasné, že score k Inception medzi nimi nebude. Nechcem tvrdiť, že Zimmerova hudba zle dopĺňa film, to nie, ale samostatné score je celkovo nekonzistentné a dosť jednotvárne. Žiadne zapamätateľné časti, poväčšine iba rôzne zvuky a hukot s občasným ožitím niektorého z nástrojov v orchestri. Jediná skladba, ktorá ma aj v samotnom filme upútala, bola úplne posledná s názvom Time, ktorú si určite v závere všimnete aj vy. V každom prípade ak nevezmem do úvahy moju záľubu v  samostatnom počúvaní klasických soundtrackov, tak Zimmerova hudba Inception nijako neškodí a svoju úlohu spĺňa, hoci nie výnimočne, ale s takpovediac “mechanickou” presnosťou – ničím neurazí, ale ani neprekvapí.

Inception sa zaradil na prvú priečku v mojom tohtoročnom filmovom rebríčku, pričom tesne pod ním tróni animák od DreamWorks, Ako Vycvičiť Draka. Christopher Nolan mi znovu vyrazil dych a prekvapil skvelým spracovaním nie celkom originálnej myšlienky, pričom ani jeden z aspektov filmu nepokuľháva na kvalite a udržiava si počas svojich skoro 150-tich minút vysokú úroveň. Tešte sa na prekvapujúci a zaujímavý dej, ktorý vás určite nesklame, tak ako v prípade Mementa. Inception je film, ktorý musíte určite vidieť v kine, ak máte trochu času a neľutujete minúť zopár Eur za zážitok na Striebornom Plátne – v prípade Inception tie peniaze určite neoľutujete. Hodnotenie samozrejme naplno, teda 5 z 5, bez váhania a rozmýšľania.