Archív pre Review

Inception – Recenzia filmu

Posted in Recenzie filmov with tags , , , , , , , on 16/07/2010 by seth82

Tak ako to už vo filmovej brandži býva, režiséri sa do povedomia štúdií a divákov zvyčajne dostávajú snímkami s vysokou originalitou, ktoré im po prípadnom úspechu zaručia post na top miestach v režisérskom rebríčku. Týmto systémom sa vypracoval napríklad Bryan Singer s prelomovým filmom Podozriví (The Usual Suspects), ale aj Christopher Nolan pred desiatimi rokmi so svojím Mementom. Singer sa preslávil X-Menmi, Nolan zasa prekvapil celý filmový svet čerstvým prevedením taktiež komixového hrdinu Batmana, pričom jeho pokračovanie pred dvoma rokmi prelomilo zopár rekordov, bolo ocenené dvoma Oscarmi a dodnes sa vo filmovej databáze IMDB pohybuje na hranici Top desiatich filmov. Hoci po enormnom úspechu Temného Rytiera bolo isté, že Batman sa z filmových plátien len tak nevytratí, režisér Nolan si od komixových postáv dal pauzu a venoval sa vlastnému projektu s názvom Inception.

Inception je výnimočným projektom, ktorý síce možno nie je celkom originálny, ale vďaka Nolanovej šikovnosti a jeho vlastnému prepracovanému scenáru dostal nádych unikátu. Fanúšikom science fiction však Inception bude určite pripomínať starší film Josefa Rusnaka s názvom Trináste Poschodie, prípadne v niektorých momentoch aj Smrtihlava (Dark City). Hoci aj séria o Matrixe sa pohráva s myšlienkou inej reality, Nolan sa s týmto konceptom pohral a spracoval ho z úplne iného uhla, s originalitou a prekvapujúcim príbehom. Práve samotný dej tu vôbec spomínať nechcem, pretože na rozdiel od iných Hollywoodskych projektov, v ktorých dominujú digitálne efekty, je najdôležitejšou súčasťou filmu – stačí prezradiť jedinú maličkosť a zážitok v kine je o triedu horší (niečo ako v prípade Shutter Islandu). Uisťujem vás, že hoci táto snímka má celkom úctyhodnú dĺžku niečo cez 2 a pol hodiny, nudiť sa rozhodne nebudete a aj napriek úvodnému pocitu zmätenia vás dej istotne prekvapí. Práve samotné prekvapenia a zvraty dávkuje Nolan opatrne a s citom, takže nikomu ich počet alebo frekvencia nepríde prehnaná, alebo otravná. Príbeh je skvostom, Nolan sa znovu predviedol v plnej kráse nie len v režisérskej stoličke, ale tak ako aj v prípade Mementa aj scenárom.

Herecké výkony sú na perfektnej úrovni. V Inception sa nachádza celá plejáda filmových hviezd, od Leonarda DiCapria, cez Michaela Cainea, Marion Cotillard, Ellen Page, Kena Watanabeho až po Cilliana Murphyho a Josepha Gordona-Levitta. Každý z nich podal skvelý výkon a hoci ja osobne nie som  práve milovníkom Ellen Page, v tejto role sa mi veľmi páčila. Jednoducho žiadne drevené tváre alebo prehnané herecké reakcie, dokonca aj tých pár vtipov v snímke bolo nevtieravých a herci ich predviedli s ľahkosťou a prirodzenosťou. Nolan mal k dispozícii dobrý herecký káder a poriadne ho využil – k ich výkonom nemôžem napísať nič negatívne, nech už išlo o postavy, ktoré sa objavovali v skoro každej scéne alebo o tie, ktoré sa tam iba mihli – jednoducho super.

Hoci Nolan zo začiatku nepočítal s tým, že Inception bude mať tak vysoký rozpočet, predsa len sa počas produkcie vyšplhal až na pekných 160 miliónov Amerických Dolárov. Vďaka takejto finančnej injekcii od štúdií Warner Brothers sa jeho technickej stránke ušiel dostatok pozornosti. Digitálne efekty sú skoro dokonalé a hoci nie sú kostrou filmu (ako v prípade Avataru), neboli odfláknuté ako napríklad v DragonBall, alebo v staršom Van Helsingovi. Obzvlášť by som vyzdvihol kvalitu zvuku, ale hlavne kameru. Hlavný kameraman Wally Pfister už s Nolanom spolupracoval na všetkých jeho predchádzajúcich projektoch a bol nominovaný na tri Oscary. Veľmi sa mi páčila prehľadnosť akčných scén, ktorých je v Inception neúrekom – žiadne prehané natriasanie, žiadne “experimentálne” zábery a uhly – všetko prebiehalo krásne plynule a ladne, čo zaručuje to, že sa žiaden divák nestratí ani v poriadne hutných akčných scénach. Výprava taktiež v kvalite nezaostáva a vďaka faktu, že film sa zaoberá inými realitami, je bohatá a plná priestoru. Technicky to zvládol Nolan so svojím tímom na jednotku.

O hudobný doprovod sa postaral aj v tomto prípade Hans Zimmer, ktorý spoločne s Jamesom Newtonom Howardom zložil aj score k Temnému Rytierovi. Mám rád Zimmerovu tvorbu a jeho skladby často figurujú v mojom playliste, je mi však jasné, že score k Inception medzi nimi nebude. Nechcem tvrdiť, že Zimmerova hudba zle dopĺňa film, to nie, ale samostatné score je celkovo nekonzistentné a dosť jednotvárne. Žiadne zapamätateľné časti, poväčšine iba rôzne zvuky a hukot s občasným ožitím niektorého z nástrojov v orchestri. Jediná skladba, ktorá ma aj v samotnom filme upútala, bola úplne posledná s názvom Time, ktorú si určite v závere všimnete aj vy. V každom prípade ak nevezmem do úvahy moju záľubu v  samostatnom počúvaní klasických soundtrackov, tak Zimmerova hudba Inception nijako neškodí a svoju úlohu spĺňa, hoci nie výnimočne, ale s takpovediac “mechanickou” presnosťou – ničím neurazí, ale ani neprekvapí.

Inception sa zaradil na prvú priečku v mojom tohtoročnom filmovom rebríčku, pričom tesne pod ním tróni animák od DreamWorks, Ako Vycvičiť Draka. Christopher Nolan mi znovu vyrazil dych a prekvapil skvelým spracovaním nie celkom originálnej myšlienky, pričom ani jeden z aspektov filmu nepokuľháva na kvalite a udržiava si počas svojich skoro 150-tich minút vysokú úroveň. Tešte sa na prekvapujúci a zaujímavý dej, ktorý vás určite nesklame, tak ako v prípade Mementa. Inception je film, ktorý musíte určite vidieť v kine, ak máte trochu času a neľutujete minúť zopár Eur za zážitok na Striebornom Plátne – v prípade Inception tie peniaze určite neoľutujete. Hodnotenie samozrejme naplno, teda 5 z 5, bez váhania a rozmýšľania.

Reklamy

Recenzia filmu Avatar

Posted in Recenzie filmov with tags , , , on 17/12/2009 by seth82

V úvode tejto recenzie by som sa chcel podeliť s mojou osobnou filmovou “filozofiou”: hoci veľké množstvo ľudí tvrdí, že každý filmový výtvor by mal upútať diváka hlavne svojím príbehom, ja sa s týmto názorom nestotožňujem. Už viackrát som v mojich predchádzajúcich recenziách naznačil, že vizuálna stránka robí kinematografiu a samotné kiná tým, čím sú; a vďaka nej sa ešte vždy nájde dostatok ľudí, ktorí neuprednostnia nekvalitné ilegálne kópie šíriace sa po Internete, ale radšej si film užijú naplno na Striebornom plátne. Aj vďaka tomu je táto recenzia ovplyvnená tým, čo mňa osobne pri pozeraní Avataru absolútne dostalo – teda vizualizáciou a celkovým prevedením v 3D.

Musím priznať, že voči tomuto projektu som bol už vopred celkom skeptický. Nedá sa povedať, že by som  držiteľa troch Oscarov Jamesa Camerona nemal v láske, Terminátora mám celkom rád, ale svojim Titanicom ma teda istotne neohúril a dodnes ho považujem za jeden z najväčších gýčov v dejinách moderného filmu. Čo ma v mojej skepse ale ovplyvnilo najviac, boli prvé fotky z natáčania Avataru a nakoniec aj samotný trailer. Modré stvorenia mi pripadali vrcholne nesympatické (a to sa, úprimne povediac, nezmenilo ani po zhliadnutí samotného filmu) a výzor fantasy krajiny mi mierne pripomínal kresbu voskovými pastelkami. Začal som z toho v duchu viniť štúdio WETA, ktoré som ešte donedávna nepovažoval za dostatočnú konkurenciu ILM. Ale našťastie som sa kruto mýlil a môžem s radosťou oznámiť, že Avatar je vizuálne dokonalý.

Najprv však budem venovať priestor kritike. Najhorším aspektom Avataru je jeho samotný príbeh. Nebudem prvý a ani posledný recenzent, ktorý Avatar prirovnáva k westernovej klasike Tanec s Vlkmi. Pokiaľ ste ju videli, vaša schopnosť predvídať udalosti vo filme stúpne o sto percent a dej vás ničím neprekvapí. Najhoršie na tom je, že aj napriek chýbajúcej originalite (až na niektoré minoritné prvky) Cameron z nejakého dôvodu neodolal nutkaniu a spáchal niekoľko úplne zbytočných klišé scén, bez ktorých by sa Avatar istotne zaobišiel a jeho 162-minútová dĺžka by sa mierne upravila. Nechcem tým tvrdiť, že by som sa počas filmu nudil – to nie, ale od menej kvalitných úsekov by sa osekať istotne dal. Vrámci kritiky by sa ešte dal spomenúť pochybný výkon Sigourney Weaver, ktorá v niektorých záberoch vyzerala, ako keby ju k natáčaniu niekto donútil bičom. No a to je všetko.

Pamätám si útržky z mojej dávnejšej recenzie na film 300, v ktorej som sa vyjadril, že vizuálny zážitok v kinách vďaka nemu dosiahol maximum. Omyl. Po zážitku z Avataru to beriem späť – neviem ani slovami opísať, ako som sa cítil pri mohutných scénach v tomto filme. Technológia Real 3D spoločne s obrovským plátnom a zvukom Dolby Digital spôsobili doslova mágiu. Proste toto bol pre mňa jednoznačne najunikátnejší zážitok z kina vôbec a hoci som už niekoľko 3D snímok predtým videl, na Avatar sa kvalitou spracovania a využitia priestoru, ľudovo povedané, nechytajú. Dokonalé digitálne efekty, vykreslenie fiktívnej scenérie s fosforeskujúcou prírodou, poletujúca kamera a dokonalý strih – to všetko ma do filmu vtiahlo tak hlboko, že som si na moje veľké prekvapenie úplne prestal všímať iritujúce stvorenie sediace vedľa mňa, požierajúce plné vedro pukancov. To však nie je všetko – hudba Jamesa Hornera ešte tento zážitok minimálne zdvojnásobila. Samotné Score som mal napočúvané niekoľko krát už pred premietaním, takže som naň bol pripravený a hoci niektoré pasáže mierne pripomínajú hudbu k filmu New World, spojenie Hornerových “záhadných a rozprávkových” podmazov s vizuálnou pastvou pre oči bolo nezabudnuteľné.

Som si vedomý, že táto recenzia je kratšia, ako to je v mojom prípade zvykom, ale jednoducho nič iné už rozoberať netreba a pochybnosti sa vytratili. Cameronov Avatar je niečo, čo musí v kine vidieť každý, kto sa rád s pomocou filmov odpútava od reality a kto rád občas popustí uzdu svojej fantázie. Na Striebornom plátne som videl už stovky filmov, ale Avatar mi ukázal, ako sa dá zážitok z filmu vďaka novým pokrokovým technológiám priblížiť k dokonalosti, dá sa povedať k filmovej nirváne. Kašľať na mierne infantilný dej a niektoré zbytočné muchy – Avatar je vizuálnou filmovou revolúciou a priznám sa, že ak by mi niekto ponúkol možnosť pozrieť si ľubovoľné scény v Real 3D v tej istej kinosále znova bez časového limitu, dokázal by som sa nimi kochať celé hodiny iba tak, pre radosť. Pokiaľ je vo vašej blízkosti IMAX alebo kino podporujúce Real 3D, neváhajte a kúpte si lístky, môžem vám zaručiť, že nebudete ľutovať. Cameronovi a štúdiu WETA zdar, celkové hodnotenie 4,5 z 5.

James Bond : Quantum Of Solace – Recenzia

Posted in Recenzie filmov with tags , , , , , , on 31/10/2008 by seth82

Skoro presne pred dvoma rokmi sa režisérovi Martinovi Campbellovi podarilo majstrovským spôsobom oživiť jednu z najznámejších filmových akčných sérií – tú o Jamesovi Bondovi. Po Pierceovi Brosnanovi nám bol v hlavnej role agenta 007 predstavený Daniel Craig. Hoci už dlhú dobu pred samotnou premiérou istá skupina ľudí zatracovala Campbella aj Craiga a projektu predpovedala debakel, opak sa stal pravdou a po dlhých rokoch sa konečne na plátnach objavil objavil film, ktorý mal charizmu a nevyzeral ako dvojhodinový videoklip, prípadne reklama na niektoré luxusné výrobky. Keďže úspech bol veľký, ďalšie pokračovanie série bolo tým pádom zaistené. Campbell sa však vybral iným smerom a s Bondovkami sa rozlúčil, najnovší príbeh agenta Jeho Veličenstva tentokrát režíroval Marc Foster.

 

Foster je známy všeličím, iba nie akčnými blockbustermi. Preslávil sa hlavne svojimi drámami Finding Neverland (slovenský nasprostastý preklad „Hľadanie Krajiny-Nekrajiny“), prípadne minulý rok potešil kritikov Kite Runnerom (Majster Šarkanov). Nikto by nebol povedal, že sa v oblasti filmov plných adrenalínu usadí tak jednoducho a hlavne majestátne. Áno – narážam na Quantum Of Solace – dielo, ktoré podľa môjho skromného názoru akciou prekonalo aj Campbellovho predchodcu, teda Casino Royale. Hneď úvodná scéna bola akčnejšia, ako by priemerný divák na začiatku filmu očakával, skvele spracovaná automobilová naháňačka naznačovala, že sa obecenstvo má v najbližších 106 minútach fakt na čo tešiť. Foster nezaháľal, ale zároveň ani (v drvivej väčšine prípadov) nepreháňal – bitky, konflikty, naháňačky – všetko vyzeralo realisticky a hlavne poriadne dynamicky. Česť kameramanom, ktorí síce zamestnali aj moju nie veľmi obľúbenú „akčnú“ kameru, ktorá sa v istých momentoch riadne natriasa, avšak dávali si pozor, takže obraz nikdy nebol tak mihotavý, aby ste ho nedokázali bez problémov sledovať.

 

Samotný dej veľmi rozoberať nechcem, bola by škoda niečo prezrádzať. Upozorním však, že film už od prvého momentu nadväzuje na Casino Royale, takže bez jeho zhliadnutia bude väčšina divákov riadne bezradná a nebude chápať niektorým súvislostiam. Príbeh je kvalitný, s pomerne vysokým množstvom zvratov a prekvapení. Ničím nezaostáva za svojím predchodcom a samozrejme viacnásobne prekonáva kvalitou staršie Bondovky.

 

Herecké obsadenie stojí a padá na Danielovi Craigovi. Rola Bonda mu ako keby bola ušitá na mieru, nie je nesmrteľný,  má svoje muchy a hlavne množstvo cynického humoru a chladných poznámok na rozdávanie. Jeho protipólom je záhadná Camille, ktorú si zahrala Ukrajinská kráska Olga Kurylenko (Max Payne, Hitman). Po Campbellovi aj Foster vybral do jednej z hlavných úloh herečku Slovanského pôvodu (v Casino Royale to bola Bosnianka Ivana Milicevic), čo potvrdzuje rastúci záujem Hollywoodu o krásky z bývalého Východného bloku. Kurylenko zvládla svoju postavu na dobrej úrovni, nie je jej čo vyčítať. Mathieu Amalric v role hlavného záporáka Dominica Greena mi pripadal troška zmätený a nedostatočne „zlý“. Sekundoval mu však Jaquín Cosio ako generál Medrano, plus ďalšie postavy, takže sily dobra a zla boli vyrovnané. M v stvárnení Judi Dench taktiež nesklamala a podala veľmi elegantný výkon.

 

Čo sa týka kamery a strihu, niečo som naznačil už vyššie. Filmári sa nebáli experimentovať, čo filmu veľmi pomohlo a niektoré scény (napríklad tá v lietadle) nabrali na svižnosti hlavne vďaka práci s kamerou a premyslenému strihu. Výprava patrí k špičke, dej filmu sa odohráva v rôznych destináciách a v niektorých momentoch uvidíte na plátne prekrásnu scenériu.

 

V prípade Bondoviek samozrejme nesmiem zabudnúť na hudbu k filmu. Najviac je samozrejme propagovaná (a v komerčných rádiách hraná) titulná skladba, ktorú v tomto prípade napísal Jack White (jeden z dvojice The White Stripes) a naspieval ju spolu s Aliciou Keys. Musím priznať, že Alicia nepatrí medzi moje obľúbené speváčky, avšak spoločne s Jackom odviedla dobrú robotu a výsledná pesnička je dôstojnou nasledovníčkou Tomorrow Never Dies od Sheryl Crow, alebo The World Is Not Enough od Garbage. Nesmiem ale zabudnúť ani na orchestrálny hudobný doprovod, ktorý dáva snímku ten správny šmrnc – ako aj v prípade Casina Royale sa oň postaral David Arnold. Jeho hudba sa k scénam náramne hodí a je vhodná aj na samostatné vypočutie na CD. Aj v prípade hudby je Quantum Of Solace skoro dokonalý.

 

Zdá sa, že Bondovky sa vybrali konečne tým správnym smerom. Quantum Of Solace v niektorých prípadoch prekonáva aj Casino Royale, takže Marc Foster nastavil pomyslenú latku kvality poriadne vysoko. Film si istotne drvivá väčšina divákov užije, na odpútanie a relax je ako stvorený. Film zatiaľ nevidelo veľa ľudí, na RottenTomatoes iba 22 kritikov prispelo svojimi reakciami, avšak už teraz naznačujú ďalší úspech – skoro 80%, čo vôbec nie je zlý výsledok. Quantum Of Solace je skvelý film a ja osobne ho hodnotím na 4,5 z 5.        EnJoY.