Hoci mám blogovacie (a aj univerzitné) prázdniny a novinky o filmoch sem nepridávam, napriek tomu nejaká tá recenzia raz za čas neuškodí…
V 70tych a 80tych rokoch minulého storočia boli vedecko – fantastické filmy veľmi populárne. Hoci trikové technológie neboli na tak vysokej úrovni ako dnes a namiesto počítačovej animácie boli používané modely, sci-fi snímky vznikali vo veľkých množstvách. V dnešnej digitálnej dobe by mal byť práve tento žáner na vzostupe, realita je však úplne iná – prevládajú skôr filmové verzie komixov, rôzne katastrofické príbehy, čistokrvných vesmírnych sci-fi je v poslednom čase veľmi málo. Tento deficit však v nedávnych týždňoch čiastočne napravil J. J. Abrams so svojím novým Star Trekom a momentálne sa dostáva k slovu aj nováčik z Britského Kentu Duncan Jones, ktorý režíruje novinku Moon.
Hneď v úvode treba podotknúť, že Moon nie je Blockbusterom ako spomínaný Star Trek. Celá snímka bola totiž natočená za prekvapivých 33 dní a celkové náklady vrátane reklamy boli iba 5 miliónov amerických Dolárov, čo je na dnešnú dobu smiešna suma (porovnajte si to s 10 miliónmi EUR za Bathory a čo za ne vzniklo). Vďaka tomu môžem skonštatovať, že ide o perfektný príklad efektívne využitého rozpočtu. Príbeh sa odohráva v klaustrofobických priestoroch ťažobnej stanice na Mesiaci, ktorú riadi iba jediný človek – astronaut Sam Bell (vynikajúci Sam Rockwell) spoločne s centrálnym počítačom GERTYm (hlas Kevina Spaceyho). Samov trojročný kontrakt sa blíži ku koncu a s nedočkavosťou očakáva návrat na Zem k svojej žene a dcére. S blížiacim sa dátumom ukončenia služby sa však začínajú diať divné veci, ktorých výskyt sa veľmi rýchlo zvyšuje. Sam po nepríjemnej nehode zisťuje, že ak sa veci nedajú do poriadku a nepríde na koreň všetkým záhadám, jeho návrat na rodnú planétu je veľmi nepravdepodobný…
Hoci dej vám môže pripomínať mix klasík sci-fi žánru Vesmírnej Odysey a Solaris, Moon je od oboch zápletiek na míle ďaleko. Originalita filmu je jeho najdôležitejšou devízou a vďaka svojej nepredvídateľnosti a početným zvratom dokáže upútať diváka aj napriek komornej a dosť často ponurej atmosfére. K tej výrazne napomáha aj hudobný doprovod z dielne Clinta Mansella, ku ktorému sa detailne vyjadrím neskôr. Napriek tomu, že ide o nízkonákladový projekt, režisér Jones si dokázal zaobstarať dvoch známych hercov – Sama Rockwella (Zafod Bíblbrox zo Stopárovho Sprievodcu po Galaxii) a Kevina Spaceyho (netreba predstavovať). Hoci Spacey osobne prítomný nie je, jeho ponurý monotónny hlas v role centrálneho počítača GERTYho v niektorých momentoch naháňa strach a asi každého diváka (ktorý videl Vesmírnu Odyseu) postupne doháňa k úvahám o GERTYho zámeroch a čí má v niektorej z divných udalostí prsty. Rockwell v snímke predviedol perfektné sólo, ktoré mu môže závidieť hociktorá Oscarom odmenená hviezda. Astronaut Sam Bell je v jeho podaní nadmieru osamelý a unavený muž, ktorý si je vedomý následkov dlhodobej samoty a dokáže si priznať aj prítomnosť psychickej nestability. Ak som v roku 2009 ešte nenatrafil na kandidáta na Oscara za hlavnú úlohu, Rockwell sa ním tým pádom bezkonkurenčne stáva.
Výprava je samozrejme obmedzená na mesačný povrch a vnútro ťažobnej stanice. To však automaticky neznamená jej nízku kvalitu – opak je pravdou, zariadenie nevyzerá ako z lacného vedecko-fantastického seriálu, všetko pôsobí maximálne dôveryhodne. Na moje obrovské prekvapenie sú aj efekty na veľmi vysokej úrovni – použitie detailných modelov ako v “old school” filmoch sa zasa raz osvedčilo (naposledy ich vo veľkom množstve používala WETA pri natáčaní trilógie Pán Prsteňov) a spoločne s doplnkovými počítačovými animáciami síce nedosahujú kvalít ILM (Industrial Light&Magic), ale výsledok je vzhľadom na obmedzené finančné možnosti vynikajúci. Kamere a strihu sa taktiež nedá nič vytknúť, žiadne surové experimenty, prehnané otriasanie, alebo iné nedostatky v Moon nenájdete.
Do zvláštnej pozornosti však chcem uviesť už spomínané Score od Clinta Mansella. Musím sa priznať, že okrem hudbe k filmu The Fountain ma v minulosti nijako extrémne nezaujal, v prípade Moonu je to ale inak – celé Score som si vypočul samostatne už v predstihu a zaujala ma prítomnosť klavíru ako najvýraznejšieho nástroja. V samotnom filme sú totiž scény doprevádzané takýmito pasážami jednoznačne najpútavejšie, Mansellova hudba svojím spôsobom akosi zvýrazňuje osamelosť na mesačnej stanici. Score bez filmu ma až tak nezaujalo, avšak po spojení obrazu a zvuku došlo k dokonalej symbióze, ktorá je v dnešnej dobe rockových soundtrackov veľmi zriedkavá. Podstatný pozitívny prínos Mansellových melódií mierne pripomína vplyv Straussovcov na atmosféru Vesmírnej Odysey.
Hoci vďaka nízkemu záujmu kín mala premiéra Moonu v USA veľmi tichý priebeh, kritici a fanúšikovia tohto filmového žánru nešetrili chválou. Na serveri Rottentomatoes má Moon skvelé hodnotenie 90%, čo je vzhľadom na minimálne skúsenosti nováčika Duncana Jonesa výborný výsledok. Hoci veľa akcie si v tomto prípade neužijete, vďaka svojej originalite Moon poteší každého diváka, ktorý sa žánru sci-fi doslova nevyhýba. Perfektný herecký výkon Rockwella, zaujímavé efekty a Mansellov doprovod mu pridávajú ešte viac na kvalite a ja by som návštevu kina s radosťou odporučil *. Hodnotenie 4,5 z 5.
* Prečo to “by”? Pretože Moon v Slovenských kinách pravdepodobne nikdy neuvidíte…Teda aspoň ja osobne nemám žiadne informácie o dátume jeho premiéry u nás, v Českej Republike by mal byť na Strieborných plátnach niekedy v Októbri…
Sethov blog 